Ak sa režisér podujme spracovať tematiku ľudí postihnutých Downovým syndrómom, automaticky v divákovi sprítomní jeho kdesi vnútri pevne korenený súcit a súhlasné pokyvkávanie hlavou pri myšlienke z ľútosti venovať pozornosť sociálnym vydedencom.

Dvojici španielskych autorov Álvaro Pastor - Antonio Naharro sa ale podarilo snímkou Ja tiež (Yo, también, 2009) obecenstvo citovo nevydierať. Nakrútili plne dôstojný film neskĺzavajúci do obdobných klišé, príznačných pre danú tému. Príbeh rozpráva o vysokoškolsky vzdelanom Danielovi (Pablo Pineda), ktorý sa pomerne ľahko začleňuje do spoločnosti. Pracuje v centre sociálnej pomoci, vykonáva síce jednoduchšie úlohy, no je plnohodnotne okolím považovaný za člena tímu. Prípadné mentálne nezrovnalosti zvláda s humorom a vynikajúcim nadhľadom, získaným aj pedantnou výchovou matky a jej snahou o Danielovu inteligenčnú etablovanosť vo svete „normálnych“.


 Na pohľad ideálne vytvorené podmienky pre integráciu „downa“ v spoločnosti od začiatku filmu hatí divákova podozrievavosť voči na pohľad dokonalého súzvuku ľudí s odlišnými mentálnymi úrovňami. Interpretovanie citu pre pohybové umenie nami prechádza ako adekvátna forma nepodceňovať bohatý emocionálny potenciál postihnutých, no v bežnej estetickej rovine, bohužiaľ, mentálne postihnutá obec v nás vyvolá najmä súcit.



Danielovi prichádza na pomoc kolegyňa Laura (Lola Dueñas). Síce z radov „bežných“ ľudí, no s rovnakým problémom vykorenenia zo spoločnosti. Zatrpknuto funguje ako osamelé indivíduum bez rodiny, priateľov a partnerskú otázku rieši v alkoholovom opare bez lásky a na jedno použitie. Nezvládnutie rodinných nezhôd v nej zanechalo len ťažko sa hojace rany, no v neobvyklom priateľskom zväzku s Danielom v sebe opäť zapaľuje plamienok ľudskej spolupatričnosti a dosiaľ ignorovanej sebaúcty. Danielova schopnosť povzniesť sa nad neriešiteľnosť niektorých problémov z nej robia rozhodnú ženu, ktorá sa rada nechá nahovoriť na drobné bláznovstvá vrámci ich prehlbujúceho sa vzťahu.
Okrem tohto „mentálne nerovnocenného“ zväzku sa režiséri venujú aj čisto down-lovestory medzi Pedrom (Daniel Parejo) a Luisou (Lourdes Naharro). Opraty však drží v rukách majoritná societa a z jej pohľadu vnímame takúto rodiacu sa lásku ako čosi nezdravé. Film Ja tiež vtipne a s opäť veľmi potrebným nadhľadom „ponúka riešenie“, hlavne cez rúcanie fyzických i mentálnych bariér medzi Laurou a Danielom. Pedro s Luisou dostávajú zaslúžený priestor pre svoju romancu, znova s dôstojným a nedehonestujúcim dozorom zo strany chromozómovo nepostihnutej väčiny.


Álvaro Pastor a Antonio Naharro vo svojej snímke neútočia na city a nefabrikujú srdceryvné situácie. Každá osoba, či už mentálne zdravá alebo chorá, má svoje miesto na slnku a k dispozícii dostatočný arzenál prospešných zbraní na dôstojné a spokojné prežitie svojho príbehu. Súcitu sa ale nedá dostatočne vyhnúť, no treba nanajvýš zohľadniť Pastorovu a Naharrovu snahu nestavať na tejto emócii, ale kvitovať zobrazovanú rovnocennosť kvality života v rôznych spoločenských duševne odlišných subskupinách.
Yo, también (Španielsko, 2009, 103 min.) Réžia: Álvaro Pastor, Antonio Naharro. Scenár: Álvaro Pastor, Antonio Naharro. Kamera: Alfonso Postigo. Strih: Nino Martínez Sosa. Hudba: Guille Milkyway. Hrajú: Lola DueËas, Pablo Pineda, Antonio Naharro, Isabel García Lorca, Pedro Álvarez Ossorio, Consuelo Trujillo, Daniel Parejo