Čo a ako napísať o najnovšom počine Davida Lyncha? Tak, aby to neurazilo jeho priaznivcov a pritom aspoň v náznakoch vystihlo film? Ak nechceme zaujať stanovisko na základe konkrétneho interpretačného kľúča, počet možností sa ešte znižuje. Iste, o INLAND EMPIRE (Lynch trvá na prepise názvu v kapitálkach, hoci neudáva dôvod, no málokto rešpektuje autorovu požiadavku) by sa dali napísať analytické štúdie rôzneho zamerania, od psychoanalytických až po tie zaoberajúce sa fikčnými/možnými svetmi, či spôsobmi narácie (rozprávania). A predsa sa pokúsim o filme aspoň niečo napísať bez toho, aby som zabŕdal do sfér interpretácie či analýzy.

                           


Ako je všeobecne známe, Pán Režisér sa vzdal nakrúcania na klasickú filmovú surovinu a siahol po digitálnej kamere. Otvorili sa pred ním nové možnosti, podľa vlastných slov si nevie vynachváliť slobodu, ktorú mu toto médium poskytuje. V INLAND EMPIRE sa však „neoslobodila“ iba kamera, celkom nový rozmer dostávajú aj ostatné konštitutívne zložky naratívneho filmu. Veľmi skoro pochopíme, že orientovať sa v tomto bizarnom a temnom svete nie je možné na základe konvenčných atribútov. Čas a priestor ako možnosť orientácie nás „sklamú“ pomerne skoro. Nejde iba o to, že jednotlivé epizódy sa odohrávajú v rôznych krajinách (zavítame aj do Poľska) a obdobiach. Priestor a čas nie sú v Lynchovom podaní určujúcimi aspektmi skutočnosti. Skôr naopak, práve oni sú variabilné, nestále („tekuté“?), no kľúč k ich premenám si musíte dodať svoj vlastný. Návod na použitie totiž nie je súčasťou tohto (exkluzívneho darčekového) balenia. 


Ak pochopíme, že nám tu nikto nepodá pomocnú ruku a že čas v kinosále môžeme využiť inak, než tápaním a pokusmi rekonštruovať naratívnu štruktúru, práve vtedy INLAND EMPIRE ponúkne najzaujímavejší zážitok. A má toho ponúknuť naozaj požehnane. Osobne ma celkom bavila autotematická rovina diela. Lynch sa otvorene venoval tematizovaniu sveta filmu (konkrétne hollywoodskeho) už v Mulholland Drive, tu však robí niečo celkom iné. Nezaujíma ho už štúdiový systém a jeho vlastnosti a figúrky (ako to bolo v predošlom filme), ale samotná kinematografia ako jeden zo spôsobov uchopenia nášho sveta. V INLAND EMPIRE je rozdiel medzi hercom a postavou stieraný celkom pozoruhodne: Laura Dern hrá ženu v problémoch, ako hlása tagline, a je celkom jedno, či ju vnímame ako herečku v práve nakrúcanom filme alebo postavu, ktorú stvárňuje. Ono, niekto by mohol povedať, že jej postava je prototypom ženy, stelesnením atribútov ženskosti, a nebol by ďaleko od pravdy. Viac ideou ženy, než konkrétnou osobou. Čo na tom však záleží? Málo, pramálo, ba až vôbec.
Ó, áno, Laura Dern je tu naozaj výborná. Predvedie úžasný emočný register, od radosti a pokoja, cez (sexuálne) vzrušenie až po strach, neistotu. Napriek tomu sa s ňou len ťažko budete stotožňovať. A to platí o všetkých postavách. Lynch vám neponúkne ani túto možnosť. Ponúkne vám niečo viac. Do sveta INLAND EMPIRE totižto môžete vstúpiť sami. Nie na základe empatických/sympatických pocitov vo vzťahu k postavám. Do fikčného sveta môžete vstúpiť so svojimi vlastnými pocitmi, myšlienkami, postrehmi, náladami. Môžete sem vstúpiť náhle, bez zdĺhavých príprav, celkom neočakávane. Tak, ako do neho vstupujú ľudia s hlavami králikov. Celkom bez motivácie, bez dôvodu, iba tak, aby si povedali to svoje. Ak budete veľmi chcieť, možno sa vám ujde aj typický sitcomový potlesk. Povedzte, čo viac si jeden môže želať? 


Že by ste radi trocha abstrakcie? Nech sa páči, aj pre vás tu niečo máme. Farby, línie a tvary nočnej ulice sa vďaka pohybu kamery rozpíjajú na plátne. Ostane po nich iba silný vizuálny vnem, možno pocit. Záleží to na vás.
Vo filme 8 a ½ Federica Felliniho je scéna, v ktorej režisér Guido (Marcello Mastroianni) robí priateľke svojej manželky sprievodcu po vlastnom nakrúcacom pľaci. V jednom momente jej povie: „A v mojom filme bude všetko. Aj stepujúci námorník.“ A vzápätí je v obraze námorník a naozaj stepuje. Iba tak, aby sa predviedol, a aby bolo vo filme naozaj všetko. Bez obmedzení, celkom slobodne. A taký je Lynchov najnovší výtvor. Je dielom imaginácie, ktorej sa do cesty nekladú žiadne prekážky. Nejde o to, čo vidíme, ale ako sa na to pozeráme.
Na záver iba dodám, že INLAND EMPIRE je pre mňa zatiaľ vrcholným zážitkom pomaly sa končiacej kino sezóny. Donútil ma predovšetkým pozerať sa a vidieť. Všetko ostatné je v tomto prípade druhoradé (no nie nepodstatné).
Inland Empire (USA/Francúzsko/Poľsko, 2006, 179 min.) Réžia: David Lynch. Scenár: David Lynch. Kamera: David Lynch, Erik Crary, Odd Geir Saether. Hudba: Angelo Badalamenti, Hrajú: Laura Dern, Jeremy Irons, Justin Theroux, Karolina Gruszka, Jan Hench, Krzysztof Majchrzak, Harry Dean Stanton, Diane Ladd, Julia Ormond