Siluety postáv obkolesujú horiace ohnisko. Do pol pása vyzlečený muž nápadne sa podobajúci na indiánskeho bojovníka, vyberá z ohňa tlejúce drevo a prenáša ho do menšieho stanu. Počuť bubnovanie a na oblohe sa zjavuje mesiac v splne. Nie, nenachádzame sa v období divokého západu a ani okolitá nočná krajina nie je natoľko cudzia a vzdialená. Sme na Šumave, kde sa partia nadšencov venuje svojej čudesnej záľube. Prezliekanie sa za indiánov a činnosti s tým spojené im ponúkajú relaxáciu a chvíľkový únik zo skutočnosti. Na prvý pohľad môžu pôsobiť komicky. Niekde medzi nimi sa nachádza František.

Nemocnica. Akési mladé dievča prichádza na oddelenie. Pracuje tu ako zdravotná sestra. Vstupuje do jednej z izieb. Pozdraví sa s otcom, ktorý bol len nedávno hospitalizovaný. Prináša mu lieky a preventívne skontroluje, či ešte stále potajme fajčí. Maria je Rómka. No navonok je taká ako každá mladá žena. Sloboda je podstatnejšia ako tradícia.
Jedného letného večera sa František a Marie spoznajú. Jej rodina sa čoskoro dozvedá o ich tajnej láske. Mariina dlhodobá známosť - podnikateľ Duna - sa javí byť vhodnejším partnerom ako mladík bielej pleti, navyše bez koruny. František dostane bitku ako výstrahou, no stane sa „nehoda“ a jeho kamarát utrpí poranenie hlavy s následkom kómy. Páchateľom činu je Mariin brat a František sa preto rozhodne nevypovedať pred políciou. Priatelia ho zavrhnú ako zbabelca. Maria cíti, že onedlho sa bude musieť definitívne rozhodnúť.


Film Indián a sestrička je zaujímavý vyvracaním stereotypov. Pravidlo: dve komunity, každá na opačnej strane spektra, neplatí. Vo filme jedna preberá vlastnosti druhej a naopak. Tým sa stierajú medzi nimi hranice. Príklad dvoch identít je obsiahnutá v mileneckom páre. Franta ako člen väčšiny sa jej dobrovoľne zrieka a neprijíma jej pravidlá. Vracia sa k prírode a izoluje sa od okolitého sveta. Naopak Maria sa snaží opustiť minoritnú komunitu.
Pozície postáv sa akoby obrátili. Najmä Mariin nastávajúci Duna prezentuje (aj napriek rómskemu pôvodu) úspešného podnikateľa, tým však stráca časť svojej jedinečnosti a namiesto toho aby sa venoval Marii, myslí viac na budúce zisky vlastnej prosperujúcej firmy. Maria v závere stojí pred voľbou. Pokračovať v súčasnom vzťahu a byť tá druhá, no s materiálne zabezpečenou budúcnosťou alebo podľahnúť chlapcovi „indiánovi“, ktorý dokáže milovať celým srdcom ale neponúka žiadnu perspektívu.
Indián a sestrička je založený na modely milostného trojuholníka. Jeho scenár nie je výnimočný. Je len ďalšou variáciou príbehu o láske. Dôležitejšie sú postavy a herci. Je zvláštne, prečo autori zvolili skôr odstup od postáv ako pokus o ich charakterové spresnenie. Psychológia sa úplne stratila. Dôvodom „strnulosti“ protagonistov však nie je ich herecká premiéra. Zdá sa, že debutujúci režisér v hranom filmu Dan Wlodarczyk nenašiel dostatok odvahy využiť ponúkaný potenciál civilizmu. Tým pádom vzniká pocit, že film je len záznamom činností a dialógov postáv. Bez zjavnej motivácie a zobrazenia vnútorného sveta. Ani raz neuvidíme hlavnú hrdinku zmietanú svoju dilemou a ani to, aké boli napokon príčiny jej rozhodnutia. Ďalší príklad: František sa kvôli prekážkam v láske nezodpovedne opije a aj keď zo scén, v ktorých sa s Máriou stretáva, je nejasné, aký hlboký cit k nej prežíva. Jednoducho pre diváka zostávajú niektoré línie nezobrazené resp. nedopovedané alebo sa tak stane zbytočne neskôr (o tom, že sa František vyspal s Mariou, sa dozvedáme až v druhej polovici filmu pri dialógu s jej matkou a pritom utajenie tejto informácie nebolo dramaturgicky dôležité).  


Sám režisér (pôvodne dokumentarista) sa vyjadril, že mal ambíciu nakrútiť film inšpirovaný postupmi Dogmy 95 a cinema veritée. Wlodarczykov experiment obsadiť postavy Rómov nehercami a naopak „bielych“ skúsenými ale neznámymi hercami divadiel, je síce skvelý nápad, no má jeden háčik. Takáto kombinácia vytvára zákonite scudzovací efekt. Niektorí herci sa nedokázali takpovediac synchronizovať s nehercami a nemohli zakryť svoje dlhoročné štúdium s praxou. To sa netýka predstaviteľa Františka Tomáša Masopusta ale napríklad vo vedľajšej úlohe Táni Pauhofovej. Herci majú tendenciu vo filme prehrávať a najmä ak pôsobia v divadle. Zmierniť tento kontrast je iba v rukách režiséra. Tento raz sa tak nestalo. 
Podobne ako pri identite a herectve aj pri kamere sa ukazuje dvojznačnosť. Prevažne bol použitá ručná kamera. No pochybujem, že efekt vierohodnosti sa dá dosiahnuť len zjavným trepaním kamery, alebo ignorovaním základných kameramanských postupov. A zasa naopak. Vo filme nájdeme aj pasáže, ktoré pôsobia inscenovane – prevažne zábery krajiny v prírode. 
Indián a sestrička aj napriek spomenutým výhradám prináša určitý druh alternatívy k mainstreamu súčasnej českej produkcie. Už len tým, že postihuje aktuálne témy a ponúka iný nejednoznačný (teda najmenej dvojznačný) pohľad. Aj preto, že autori sa nevenujú iba aspektom rasizmu v podmienkach malomesta. Táto téma sa napokon presúva do úzadia a iba v určitých momentoch sa na chvíľu objaví. Rozdiely medzi Rómskou komunitou a „bielymi“ nie sú vo filme natoľko závažné. Na oboch stranách síce existujú isté konzervatívne názory vytvárajúce pozadie zápletky a na individuálnej úrovni sú hybnou silou príbehu. No nejde o hlavnú tému. Tou je láska medzi mužom a ženou, ktorá podlieha úplne iným predpokladom ako rasovým. Ľudským. 
Indián a sestřička (ČR, 2006,  91 min.) Réžia: Dan Wlodarczyk. Scenár: Jan Stehlík. Kamera: Alexander Šurkala. Hudba: Kabát. Hrajú: Tomáš Masopust, Denisa Demeterová, Petr Lněnička, Ladislav Goral, Rozita Mertová.