“Sloboda je subjektívny pocit človeka, ktorý si musí nejako nájsť,” vraví ku koncu dokumentárneho portrétu o sebe výtvarník, non-komformný performer a svetobežník Alex Mlynárčik. Ak nepatríte k “die-hard” fanšikom umenia, bude asi práve toto to posolstvo, ktoré vo vás pri sledovaní filmu Inde najviac zarezonuje. 

Vo filme síce Mlynárčik vtipne nadhadzuje, že snímka, ktorú o ňom Juraj Nvota a Marian Urban nakrúcali vyše štyroch rokov, bude najskôr už nekrológom. Našťastie sa tak však nestalo a do kín sa dostáva ešte počas života tejto 84-ročnej umeleckej osobnosti. Priliehavou príležitosťou k jeho uvedeniu sa stal skôr 17. november - výročie konca totalitnej éry, v ktorej Mlynárčik väčšinu svojho života žil aj tvoril - hoci, na rozdiel od mnohých iných, nemusel...
Ak sa o niekom patrí povedať, že prežil život hodný sfilmovania, určite je to Alex Mlynárčik. Rodený Goral zo Spiša vyrastal v érach Hlinku a Gottwalda. Sám sa však videl skôr “u strýka v Bangkoku”, na čo aj s kamarátom doplatili väzením, keď ich krátko po prekročení rakúskych hraníc za splnením ich exotického sna chytili a zatkli. Mlynárčik však nepatrí k ľuďom, ktorých neúspechy či prekážky odradia. Svojou tvorbou, ale aj naturelom, filozofiou a postojom k životu napokon aj tak hranice štátu aj totality onedlho prerástol.
KINEMAVIDEO4821.
Šermiarska kariéra (bol viacnásobným majstrom Československa) mu napriek kriminálnym záznamom otvorila cestu na vysokú školu - a tá zase dvere do sveta, Prahy, ale najmä Paríža, ktorý sa stal jeho druhým domovom a kde si získal množstvo cenných priateľov aj uznanie. Bolo by pre neho iste ľahké ostať práve tam, keď sa v roku 1968 na Slovensko dovalily ruské tanky.
Alex Mlynárčik však ostal na Slovensku - a svoju cestu k tvorivej slobode a hádam aj slobodnému životu si tu napriek všetkým úskaliam našiel. Hoci, tu treba predsa len dodať, že film neobchádza ani kontroverznú kauzu tzv. Cibulkových zoznamov, na ktorých sa medzi údajnými spolupracovníkmi StB objavilo aj výtvarníkovo meno. Pravosť spisov je dodnes sporná a umelec “kariéru” agenta vehementne popiera.

Film Inde je portrétom výtvarníka, umelca, rebela, provokatéra - človeka, ktorý, zdá sa, pozná recept na skutočne naplnený tvorivý život. Nemusíte byť teda nutne expertom na umenie, aby vás jeho príbeh zaujal, inšpiroval a udržal v sedadle kinosály. Hoci, chvíľami sa pri sledovaní filmu Inde predsa len natíska “nevďačnícka” otázka, či by dokument o ňom nemohol po formálnej stránke byť spracovaný aspoň o štipku nevšednejšie, dynamickejšie, menej usadlo. Napokon, bolo by to hádam v zhode aj s jeho vlastnou umeleckou agendou.
No a prečo sa vlastne film o Alexovi Mlynárčikovi volá Inde? Mlynárčikova tvorba má jendoznačne celoeurópsky význam aj rozmer, ako jeden z mála slovenských umelcov dokonca skutočne aktívne zasahoval do vývoja európskej výtvarnej moderny. Priatelil sa a spolupracoval s osobnosťami, ako bol popredný kritik a filozof Pierre Restany, výtvarník Erik Dietman, alebo aj astronaut Eugen Cernan či horolezec Edmund Hillary. Na svoju prvú samostatnú slovenskú výstavu však, čuduj sa svete, čakal až do svojej osemdesiatky, akoby podľa hesla “doma nikto nie je prorokom”.

Okrem osobného rozmeru je ale Inde naviac tiež zaujímavým filmovým pohľadom na celú jednu éru našich dejín, v ktorej Mlynárčik nie len žil, ale ktorú plynule prelínal aj so svojou tvorbou a pomáhal ju tak svojim spôsobom aj formovať. Pri pohľade na veľkolepé bonvivánske happeningy ako Deň hier - Keby všetky vlaky sveta (1971) či Evina svadba (1972), ktoré organizoval v čisto bohémskom neziskovom štýle v časoch tvrdej totality na Kysuciach či pri Žiline až behá mráz po chrbte. Víťazstvo ducha nad dobou - a posolstvo, ktoré si stojí za to pripomínať aj rovných 29 rokov po revolúcii.
Inde (Slovensko / Česko, 2018, 80 min.)Réžia: Juraj Nvota, Marian Urban