Spojiť dve silné slovenské značky, urobiť z nich koncertné turné a vypredať 16 koncertov, je veľký úspech. Ďalším krokom je natočiť o tom komerčný dokument, ktorý by ukázal, prečo malo spojenie zmysel, čo sa dialo v zákulisí, zostrihať vybrané čísla a pustiť ho do kina. Presne takú príležitosť teraz máme a na slovenské kinopomery ide o zaujímavý ťah. No keď môžu fungovať podobné dokumenty v zahraničí, čo viac už môže prilákať lokálnych divákov ako IMT Smile a Lúčnica?

Lokálny divák pôjde na tento dokument z dvoch dôvodov: vidieť vybrané pasáže koncertu a zistiť čosi viac o tom, ako celý projekt vznikal. Väčšie zadosťučinenie čaká hudbychtivú cieľovku ako tú, čo sa rada rýpe v pozadí. Platí to aj pri stopáži, kedy hudobné čísla zaberajú prakticky väčšiu plochu ako scény zo zákulisia, čo niekoho nemilo prekvapí. Skladba je jasná: medzi songy sú vložené excerpty z jednotlivých fáz prípravy či koncertov. Na začiatku nás čaká prológ, kde sa dozvieme aj pár čísel, no tie priletia na plátno tak rýchlo, že priemerný divák si zrejme zapamätá 3-4 fakty, nie viac.
KINEMAVIDEO4100.
Zrejme za to môže neskorší štart natáčania, ale poriadnych dôvodov, prečo sa dve značky takto spojili, sa skoro ani nedočkáme. Všetci zúčastnení spomínajú interesantné spojenie, že pripravili nový projekt pre mladú cieľovku (dobrý argument), ale nerýpu sa v ňom dlho. Škoda, celkom by ma zaujímalo, prečo je IMT Smile kompatibilnejší ako Desmod...
Osobne totiž nie som ultrafanúšik ani jednej značky a na film som prišiel s osvedčením mottom môjho otca: keď je dobrý dokument, chytí ťa bez ohľadu na tému, či sa vyznáš alebo nie. Takže v kinosále čakám, čo bude. Prelínanie hudobných štýlov rýchlo pochopím a niekedy sa mi zdá plynulé, inokedy trochu silené. Napríklad začať na husličkách a prejsť do popovej pesničky, to chápem. Spievať IMT pesničku v podaní štyroch lúčničiarok, už menej, ale Ivan Tásler roní slzy ako hrachy, tak to zabralo. O emócie teda rozhodne nie je núdza – ale ostávajú väčšinou iba na plátne u protagonistov.

Čím sledujete dokument ďalej, tým viac sa prestávate pozerať na hodinky, akosi vás chytí. Najdlhšia je prvá polhodina, opticky sa vlečie, je tam síce veľa priestoru pre vysvetľovanie, ale nikto nepovie nič zaujímavé. Ďurovčík, Táslerovci i Lúčničiari hovoria ako to bolo, a sú to skôr freestyle debaty. Oveľa lepšie vyznejú vybrané anekdoty! Keď sa spomína nehoda osvetľovača alebo krkolomný mostík na pódiu, presne pre také pikošky sme prišli! Ale škoda, je ich málo!
Ostávajú hudobné čísla. Často nezostrihané, v plnej dĺžke, s dobrými i slabšími časťami. Pri nich platí, že ak vás zaujme pesnička alebo aranžmán, dočkali ste sa najlepších momentov. Áno, pôsobia celkom spoľahlivo a ak by sa turné hralo, azda by ma nalákali do kina. Solídnu prácu odviedla kamera, takže si koncertné pasáže užijete. Ak vás prekvapí menší počet záberov na divákov, netreba to brať tragicky; jednak skoro nič nerobia, iba mávajú telefónmi v lufte a inak je lepšie sledovať pódium.
Jedným z najlepších čísel sú Cesty druhej triedy, kedy sú prestrihávané nielen scény z pódia, ale aj zákulisia. Aha, zrazu to ide, filmársky vrchol celého dokumentu! Túžil by som mať ich vo filme viac, no zrejme by pri tretej či štvrtej boli naše zmysly nadobro otupené, buďme vďační za jednu výbornú.

Ale momentum zrazu spomalí finálna vianočná pesnička a vynikajúci pocit je fuč. Ako mi chýba top emócia z prvého čísla prvého koncertu, tak sa nedokážem rozcítiť ani pri závere dokumentu a celého turné. A nestačí, že tam zakrepčí šéf Lúčnice v úctyhodnom veku. Ten film by si zaslúžil ešte väčšie finále alebo záverečnú scénu. Mimochodom, sľubovaná dodatočná scéna je... akurát dodatočná.
Tento dokument poteší divákov, čo sa na koncert nedostali a tých ako ja, čo by naň nešli. Alebo tých, čo boli a budú si chcieť pripomenúť dobrý zážitok. Lebo uvidia celkom epickú šou s dobrým mixom pesničiek a pochopia, že na Slovensku sa robia veľké turné. No na poriadne koncertné dokumenty sme ešte nedozreli – ale dobre vidieť, že sa o to Paľo Janík úctyhodne pokúsil.
PS – Všetkým budem tvrdiť, čo na premiére. Treba vydať DVD/Blu-Ray s dvomi diskami, kde bude plná verzia koncertu na prvom a tento dokument ako making of na druhom disku a bude všetko OK.
IMT Smile a Lúčnica: Made in Slovakia (SR, 2016, 110 min.)Réžia: Paľo Janík. Scenár: Ivan Tásler, Paľo Janík. Hrajú: IMT Smile, Umelecký súbor Lúčnica, Ján Ďurovčík a ďalší