“A taký skvelý film to mohol byť“, prešlo mi hlavou v kine pri záverečných titulkoch. Iluzionista vo mne už pár mesiacov vzbudzoval príjemné, tajomné očakávania a skutočne som sa tešil na naše vzájomné stretnutie. Ilúzie a triky ma vždy fascinovali a film, ktorý aj keď len čiastočne s kúzlami pracuje, ma zaujímal ešte počas svojho nakrúcania v Prahe. Svet kúzelníkov mi totiž pripadal a stále pripadá málo využitý (už 25. januára nás čaká ďalšia kúzelnícka téma v réžii Christophera Nolana – Prestige), napriek svojej podmanivej neuchopiteľnosti a variabilite. Iluzionista však sľuboval zmenu...

Bol obyčajným chlapcom, keď stretol tajomného pocestného, ktorý navždy ovplyvnil jeho život. Zmenil si meno na Eisenheim (Edward Norton), presťahoval sa do Viedne a stal sa najslávnejším iluzionistom svojej doby. Svoje neuveriteľné ilúzie predvádzal vypredaným sálam a neušiel pozornosti ani korunnému princovi Leopoldovi (Rufus Sewell). Ten navštívil Eisenheimovo vystúpenie spolu so svojou snúbenicou Sofiou von Teschen (Jessica Biel), a čo svet nechcel, Sofia a Eisenheim sa poznajú z detstva a tak trochu sa stále milujú. Leopold z toho samozrejme nie je nadšený a Sofii sa nechce vzdať. Tá sa však rozhodne utiecť spolu so slávnym mágom, avšak osud im nepraje. Jej telo nájdu bez života na hladine rieky a hlavným podozrivým je násilný Lepold. Všetko je úplne jasné a stopy prichádza zakryť vládnucej garnitúre podriadený šéf-inšpektor Uhl (Paul Giamatti). On sa však nečakane stáva hlavnou postavou príbehu a to všetko len preto, aby v poslednej minúte filmu rozlúskol záhadu roka. Ako je to však s tou záhadou?


To čo ničí mainstreamový film, je nielen jeho námetová vyprahlosť, ale hlavne schematizmus. Keď sa vo filme objaví zbraň – určite bude použitá, keď sa film volá Iluzionista – rovnaká bude aj jeho pointa. Premýšľavý divák znalý žánru hollywoodskych postupov sa okrem pár pekných záberov Prahy a kvalitných hereckých výkonov (tentoraz sa predviedol hlavne Paul Giamatti) nedočká žiadnej veľkej filmovej ilúzie. Tá sa doslova kúzelnícky vytratila. Trik bol prezradený ešte pred jeho predvedením a ako to už pri prezradených trikoch býva – degradujú nielen kúzelníka, ale aj trik samotný. To čo námet filmu ponúkal vo svojich rôznych smeroch a asociáciách zostalo smutne nevyužité. Kalkulácia s mainstreamovým divákom akoby zväzovala ruky tvorcom odhaľujúcich fascinujúci svet kúziel, natoľko odlúčený od hollywoodskej predvídateľnosti.
Je silne pravdepodobné, že veľké množstvo divákov, bude s filmom začínajúceho režiséra a scenáristu Neila Burgera spokojných. Dokonca môžu byť aj presvedčení o tom, že videli „artový“ film hodný vysokých hodnotení. Tento divácky omyl sa objavuje aj pri iných - troška iných – amerických produkciách, avšak pri pozornejšom sledovaní sa nemôžete nechať oklamať. Do uší sa mi dokonca dostal názor, že Iluzionista je náročné dielo určené skôr pre filmové kluby. Je smutné nakoľko je dnešné majoritné filmové diváctvo pomýlené v rozlišovaní umenia od nadpriemernej, ale napriek tomu pásovej výroby.


Iluzionista nie je vyslovene zlým filmom. Príjemné okamihy (atmosféra, práca s kamerou, kostýmami a výpravou) strieda scenáristická vypočítavosť a zjednodušovanie. Hry s ilúziou v iných rovinách (film ako ilúzia oka, odkazy na začiatky kinematografie) zostali len v náčrtoch a prioritou sa stal prakticky jednoduchý príbeh s len málo realizovateľnými kúzlami, nie veľmi originálnou pointou a konvenčným spracovaním. Zaujímavú expozíciu filmu spolu s rozohraním zápletky, nahradila výmena hlavnej postavy (čo nie je chyba) a jasná detektívna línia. Záverečná pointa len potvrdí dopredu stanovené charaktery (dobrý je dobrý, zlý je zlý) aj keď druhý diel (pomsta je sladká) si viem živo predstaviť. A taký skvelý film to mohol byť...
Aby ste neobišli na prázdno, keď sa už sa rozprávame o trikoch a kúzlach, určite poznáte slávneho Davida Copperfielda alias Davida Setha Kotkina – považovaného za najväčšieho iluzionistu všetkých čias. Nebojte sa tohto reklamného tvrdenia, aj on je len človek na ktorého platia fyzikálne zákony a väčšina jeho trikov je veľmi primitívna až urážajúca. To vás však napadne, až keď ich pár rozlúsknete. Jedna z jeho najväčších ilúzii je prechod cez Čínsky múr. Ak budete chcieť odpoveď na to, ako toto „kúzlo“ predvádza, dajte mi to vedieť v diskusii, a vysvetlenie doplním do recenzie. Ale rozmyslite si to, ilúzia je ilúziou, iba pokiaľ ju neprekuknete...  
The Illusionist (ČR/USA, 2006, 110 min.) Réžia: Neil Burger. Scenár: Neil Burger. Kamera: Dick Pope. Hudba: Philip Glass. Hrajú: Edward Norton, Jessica Biel, Rufus Sewell, Paul Giamatti