Láska vzniká úplne všade. Aj v kuchyni, kde vám nový kolega kafre do remesla a vy sa musíte starať o svoju neter. Catherine Zeta-Jones si okorení suchý život…

Romantické komédie delím do troch štandardných kategórií. Elitnú s výbornými delikatesami, kde pribudne nový kúsok raz za pár rokov, kvantum nepozerateľných podpriemerných kúskov, kde sa to len tak hemží prevarenými nápadmi bez akejkoľvek inovácie, a napokon sa tu nachádza tiež početná skupina priemerných či ľahko nadpriemerných jednohubiek, kde pravidelne pribúdajú novinky založené na slušnej variácií existujúcich predchodcov v inom prostredí či čase. Ako správne tušíte a aj hodnotenie svedčí, Iba na objednávku patrí do kvalitatívneho stredu.
Pritom podľa niektorých momentov v deji by ste ho radi zaradili aj medzi najchutnejšie chody, pretože neraz sa tu servírujú ukážkové kulinárske chuťovky. Za ich prípravu zodpovedá šéfkuchárka Kate (Catherine Zeta-Jones) oddaná iba svojej práci – koníčky sú jej cudzie, nemá žiadneho partnera a na rodinu ani nepomyslí. Fádny život popri práci prináša akurát stretnutie s psychológom, ktoré Kate očividne potrebuje. Ale zlom nastáva v momente, keď Kate umrie sestra a na krku jej ostáva malá neter Zoe. A akoby to nestačilo, popri starostlivosti o nové dievčatko musí šéfkuchárka riešiť aj ďalšieho votrelca vo svojom živote – charizmatického kuchára Nicka s fantastickými jedlami a záľubou v talianskej opere. Aj priemerný znalec dokáže vycítiť, akú cestu majú vytýčenú hlavní hrdinovia: hrdinka musí v sebe nájsť materinský cit pre Zoe a zároveň vydolovať aj city lásky pre spočiatku drzého soka v kuchyni...


Ešteže v redakcii nerozdeľujeme recenzie podľa umenia hlavných hrdinov. V takom prípade by som sa Ratatouille ani Iba na objednávku nedočkal, pretože variť neviem takmer vôbec. A bola by to škoda, pretože oba filmy mám veľmi/celkom rád. Scenár predkladanej romance je síce plný klišé, ale zároveň má určité čaro sprostredkujúce lahodné sledovanie. Áno, hlavné trio hrdinov si prakticky vystačí pre základné vyriešenie problémov – až vďaka Nickovi sa dostáva Kate k porozumeniu svojej netere Zoe a práve maličká usúdi, že medzi Nickom a Kate by mohol vzniknúť nejaký vzťah. Je to jeden z najpredvídateľnejších filmov celého roka (popri Transformeroch či Evanovi Všemohúcom), ale predsa v sebe skrýva niečo neobvyklé.
Na jednej strane je to zaujímavá atmosféra. Tá sa totiž filmu snaží vsugerovať, že nie je iba komédiou, ale sčasti aj drámou. Pretože Kate má oveľa viac priestoru ako Nick, Zoe či ostatné postavy, scenár sa jej venuje v dlhých minútach a ukazuje nám ju ako otravnú, nie príliš sympatickú a k svojmu okoliu málo chápavú i tolerantnú ženu. Pre romantickú komédiu je to pomerne ťažký kaliber. Nebyť jasne nalinkovaného deja, sotva by ste uverili, že táto žena je schopná zmeniť svoj sebecký mód na lásku k svojim blížnym v dvoch podobách. Ale scenáristky si zariadili premenu pomerne bez problémov. Niežeby to bol počin roka, ale akceptujem miernu zmenu, že sa od začiatku nepozeráme na sympatickú dvojicu pekných individualít, ktoré si musia nájsť cestu k sebe, ale že práve ženská hrdinka musí riešiť svoje nedostatky. Očakávam, že viaceré diváčky tento prístup ocenia a aj mužskému divákovi môže imponovať, že Nick je super chlap a práve zbožňovaná Zeta-Jones nie. Samozrejme, iba za predpokladu, že ho počiatočné stvárnenie Kate neotrávi natoľko, že sa na jej zlepšenie charakteru vybodne.
Na druhej strane sa nám snaží táto komédia zapchať ústa resp. atakovať prvú signálnu krásne naaranžovanými pochúťkami a atmosférou kuchyne. Kto nedostal chuť ísť do drahej reštaurácie po Ratatouille, tak po tomto kúsku už skutočne neodolá. Pritom to nie je žiadny zázrak, uvariť bežnú romantickú komédiu v takom prostredí. Ale táto variácia je natoľko úspešná, že napriek viacerým očakávaným zvratom či množstve typických momentov sa odlepuje Iba na objednávku od priemernej hranice piatich bodov. Len na porovnanie – jarná komédia Hudba a text sa pokúšala o zasadenie do hudobného priemyslu, no množstvo tematických prímesí bolo príliš nízke a nie veľmi zaujímavé. Iba na objednávku stavila na kuchársky pár a moju pozornosť si získala.


Scenár je síce variáciou na všetko videné, no trocha drámy ho posúva do mierne odlišnej roviny. Problémom je, že v prvej polovici sa až príliš sústredí na Kate, na Zoe vydá len čiastočne a na Nicka skutočne len epizódne. Tradičný romantický recept – nájsť sa, zamilovať, odmilovať, vyriešiť problém a opäť začať milovať prichádza na stôl až po polovici filmu a niektorým divákom sa môže zdať príliš unáhlený. Je to tak, to čo viaceré iné komédie riešia 90 až 100 minút, to sa snaží Iba na objednávku vyriešiť len za 40. Ale stále je to lepšie riešenie ako po necelej hodine nasadiť 90-minútovú romancu a skončiť niekde pri dvaapolhodinovej dĺžke. Riešenie by to bolo netradičné, no gro divákov by takú stopáž jednoducho nevydýchalo.
Vplyv réžie Scotta Hicksa (má za sebou aj Shine ako hlása už trailer) je badateľný najmä v prvej časti, kde sa snaží sústrediť na hrdinku a jej problémy. V momente, keď nastupuje povinná romanca, odchádza do pozadia a rutinne privedie hlavnú trojicu k cieli. Najlepší dojem samozrejme zanecháva najmladšia herečka z trojice – Abigail Breslin potvrdzuje oscarovú nomináciu, je sympatická a už po niekoľkých úlohách je zrejmé, že do každej roličky sa vie parádne vcítiť. Živelný, taliansku operu spievajúci Aaron Eckhart len potvrdzuje svoj herecký um a napriek menšiemu priestoru dokáže strhnúť svoje scény na svoju stranu. A Catherine Zeta-Jones je viac marketingovým ťahákom ako skutočnou herečkou, ktorej by ste dopriali dramaticko-romantickú story tohto typu. Niežeby prehrávala alebo do role nesadla, ale oproti ostatnej dvojici nie je nenahraditeľná.
Potrebujete film na rande? Potom nemáte čo riešiť, pretože Iba na objednávku je na dlhé týždne najtypickejšou romantickou komédiou, akú si môžete želať. A vy ostatní si môžete za kinopeniažky dopriať chutné, no rýchlo stráviteľné sústo.
No Reservations (USA, 2007, 104 min.) Réžia: Scott Hicks. Scenár: Carol Fuchs. Kamera: Stuart Dryburgh. Hudba: Philip Glass. Hrajú: Catherine Zeta-Jones, Aaron Eckhart, Abigail Breslin, Bob Balaban