Sony Pictures Animation má za sebou poltucet rokov a solídne počiny. Od dobrej Loveckej sezóny cez originálne počiny ako Divoké vlny, Oblačno, miestami fašírky alebo výborné Arthurove Vianoce. Na toto štúdio sa možno spoľahnúť, už tvorí parádne variácie na známe témy, každá novinka má šmrnc a oplatí sa na ňu tešiť. Aj na starosti rentiéra a grófa Draculu...V roku 1895 sa rozhodol Dracula postaviť v Rumunsku ohromný zámok, ktorý by slúžil ako hotel a útočisko pre všetky monštrá pred ľuďmi. A zároveň bolo jeho cieľom aj chrániť dcéru Mavis pred nástrahami vonkajšieho sveta. Ľudia sú pre monštrá nepríjemní a tie ich nenávidia, nestrpia byť ich v prítomnosti – sú tuční, nebezpeční a strašidelným druhom môžu ublížiť. Lenže jedného dňa sa k hotelu dostane batôžkar Jonathan, akurát prichádza v čase, keď má Dracula so svojimi kamošmi a príbuznými oslavovať plnoletú Mavis, ktorá na svoje 118. narodeniny dostane nečakaný darček, ktorý zmení jej život.

KINEMAVIDEO1606.Hotel Transylvania má na pohľad jednoduchú premisu a deti si ho obľúbia už len kvôli pestrým monštrám: Dracula, múmia, neviditeľný muž, Frankenstein, vlkodlakova família, v cameo roličkách ďalšie desiatky. Je tu krásne vybudovaný kolorit, ktorý má množstvo skvelých nápadov (ako monštrá cestujú, aké sú medzi nimi vzťahy) vrátane bravúrnych odkazov typu hudbu pripraví partia vykopávok na čele s Mozartom. Ešte nápaditejší je svet, kde sú roly obrátené naruby. Monštrá sú správne a chcú si spokojne nažívať aj so svojimi strasťami, napríklad chudáka vlkodlaka poslúcha iba jediné dieťa, no ako správny tato dokáže veľa vydržať (a prišiel si sem poriadne oddýchnuť, hoci sa mu to nedarí). Frankenstein má frfľavú ženu a hydra má neuveriteľnú schizofréniu. Narážok je mnoho, ich kadencia nepoľaví do záverečných titulkov.

Výborná je aj forma animácie. Už od prvých minút sa ukáže sľubná kamera, ktorá má potenciál zaberať zámok z rôznych uhlov a keď prídu akčné scény, skvelo funguje. Už dávno som nemal taký sugestívny pocit z nejakej lokality, ktorá ma mysľou uväznila v jej útrobách ako z ústredného hotelu. S výnimkou pár scén na okolitý svet skutočne nemyslíte a máte chuť v ňom ostať a objavovať ho ďalej. Animácia sa hrá s rozličnými modelmi, ktoré sedia k celkovej štylizácii. Prím hrajú upíri a ich kultúra.Z ukážok sa zdá, že Hotel Transylvania bude jednoduchá zábava určená na jednej strane deťom, čo sa tešia sa na kopu strašidiel (preto ideálne nasadenie na halloweenský október) a na druhej strane vás odzbrojí obráteným svetom, kde ľudia sú tí zlí a Jonathan, votrelec vo svete strašidiel, je možno šanca priviesť ich na iné myšlienky. No devíza príbehu je predsa len hlbšia. Už samotná história konfliktu medzi monštrami a ľuďmi (resp. ich myšlienkovým nastavením) má hlbší koreň a nebrnká iba na prvú signálnu sústavu. Navyše, mnohé postavy riešia osobné dilemy, najmä otec s dcérou majú pomerne náročný vzťah. Bije sa tu túžba objavovať svet i prirodzená snaha chrániť svoju ratolesť pred živlami, ktoré môžu ohroziť vlastné dieťa. Empirická skúsenosť nepustí.

Typické dilemy sú znásobené odlišným pôvodom a letmo posudzujú aj generačné rozdiely. Ale najväčším triumfom je samotná postava grófa Draculu, ktorý má najväčší priestor, no zároveň aj množstvo dôvodov, prečo mu ho scenáristi vyhradili. Má najväčšiu dilemu, po hodine sa prikloníte na jeho stranu, chápete jeho úzkosť, prílišnú opateru a túžbu chrániť dcéru. Tento muž stratil oveľa viac a na svoje útle ramená si možno naložil až príliš, hoci koná v súlade so sľubom, ktorý kedysi dal. V USA ho znamenite dabuje Adam Sandler, pre ktorého je to comeback po neúspešných filmoch Jack a Jill a Môj otec je šialenec. U nás musíme spočiatku bojovať s dabingom Petra Marcina, ktorý sa v prvých pätnástich minútach snaží azda až príliš, no v sugestívnych momentoch dokáže vtisnúť grófovi potrebnú dávku emócií.Hotel Transylvania vám teda môže dať viac ako ukážka sľúbila. Zábavnú grotesku s monštrami, osobitý svet a aj rodinnú dilemu ako máloktorý iný animák. A jednu z najlepších postáv tohto roka.Hotel Transylvania (USA, 2012, 91 min.)Réžia: Genndy Tartakovsky. Scenár: Peter Baynham, Robert Smigel