Po roku aj pár mesiacoch sa do našich kín dostáva pokračovanie hororu Eliho Rotha, ktorý si v dobe svojho uvedenia vyslúžil (aspoň u nás) mediálnu pozornosť, akú si môžu želať vari všetci tvorcovia. O filme sa rozprávalo pred uvedením aj po ňom, pričom je celkom jedno v akom duchu, či pozitívnom alebo negatívnom. Navyše, Rothov počin zabodoval (z komerčného hľadiska) aj v Štátoch a tak sa niet čomu diviť, že tu máme pokračovanie.

Nemá zmysel pohoršovať sa nad stavom našej „národnej kultúry“, keď ex-minister kultúry prijme úlohu vo filme, ktorý celkom otvorene zobrazuje našu krajinu ako dieru s veľkým D, kde život človeka závisí od ruského mafiána a má stanovenú trhovú cenu. Nemá ani zmysel zamýšľať sa nad tým, či Hostel a jeho pokračovanie pomôžu turistickému ruchu na Slovensku. Tieto úvahy sa netýkajú filmu samotného a tak majú priestor v iných periodikách. Pozrime sa teda bližšie na tento patvar, pri ktorom sa mne osobne prieči označiť ho termínom "film". 


Roth, posmelený úspechom svojho filmu a zastrešený brandom „Quentin Tarantino presents“ je očividne nad mieru spokojný so svojou prácou. A celkom určite nie je jediný. Čo je horšie, je skutočnosť, že spokojní sú aj niektorí domáci filmoví kritici. Tak či onak, Hostel 2 je filmový brak, a ak zvažujete návštevu kina, rád by som vás vystríhal. Samozrejme, svoje ťažko zarobené peniaze môžete investovať ako chcete (aby som parafrázoval iné „veľdielo“, ktoré tento týždeň štartuje svoju púť našimi kinami – je to vaše „Bohom dané právo“). Tak či onak, Hostel 2 nedosahuje vyššie kvality ako akýkoľvek treťoradý horor z najspodnejších políc najzapadnutejšej videopožičovne v menších okresných mestách na Slovensku. Ale po poriadku.
Film začína snovou sekvenciou jedného z preživších z prvej časti. Roth nastavuje v tejto scéne latku pomerne vysoko: mladíkov sen je totiž dosť sofistikovaný – objaví sa v ňom dokonca aj flashback. Ktovie čo by na niečo také povedal pán Freud, celkom istotne by sa však potešil. Nie žeby táto scéna mala niečo dočinenia s tým, čo bude nasledovať, vytvára len „originálne“ prepojenie medzi pokračovaním a jeho predchodcom. Po nej nasleduje už to, na čo sa všetci tak tešíme. Dve kvázi zvodné a stupídne (plus jedna iba stupídna) Američanky sa vydajú na miesto plánovanej Prahy do kúpeľov na Slovensko, s najlepšími termálnymi prameňmi na svete (to asi malo byť symbolické vzdanie holdu našej domovine zo strany pánov filmárov). Nemá zmysel riešiť motivácie konania postáv, to od filmu tohto typu nikto neočakáva. A čo teda čakať?


V prvom rade pomerne zvládnuté priraďovanie obrázkov v rámci nejakej následnosti (ale pozor: pátranie po kauzálnej logike je v tomto prípade vysoko rizikové a môže viesť k nálezu rovnému nule, čo vám divácky zážitok z filmu nijako neosladí). Najlepšie je teda jednoducho prijať časovú následnosť: všetko sa odohráva po sebe, časové preskoky (okrem úvodného flashbacku vo sne) tu nenájdeme. Takže máme sled určitých udalostí, obrázky sú popripájané jeden k druhému, dokopy trvajú niečo cez 90 minút. A počas nich sa teda budú diať veci...
Rothov film je, stručne povedané, prehliadka nechutností. Uvedomujem si, že to k žánru patrí a v princípe proti tomu nič nemám. No napriek tomu si myslím, že aby bol film aspoň trochu zábavný (inteligentný príbeh alebo prepracované postavy, nebodaj Tarkovského naozaj v tomto prípade neočakávam – to len aby som sa vyhol prípadným atakom, že očakávam vysoké umenie) musí ponúknuť aspoň náznak niečoho iného. Atmosféry, vtipu, nadhľadu, paródie, alebo čohokoľvek, čoho sa môže divák chytiť. Postupnosť nechutných obrázkov defilujúcich na plátne je totiž bez akéhokoľvek záchytného bodu dosť ubíjajúca a nudná. 


Prvoplánovosť, s akou sú jednotlivé výjavy servírované útočí na prvú signálnu sústavu, no aj tá odmietne reagovať po maximálne dvoch desiatkach minút. U mňa osobne sa nedostavovali ani momenty znechutenia, tie boli nahradené jedinou otázkou: "prečo?". Odpoveď je jasná: "pre peniaze". Predpokladám, že Roth uspeje aj po druhý krát a tak si bude opäť mädliť ruky, aký je úžasne šikovný, že mu túto neuveriteľne primitívnu stupídnosť zase diváci zožrali aj s navijakom. A áno, v tomto šikovný nepochybne je, aj keď, opakujem, pod patronátom veľkého Quentina má dvere otvorené.
Skutočne neviem, čo iné ešte napísať o tomto filme. Brániť v návšteve kina nemôžem a nechcem nikomu, každý nech sa rozhodne ako sám uzná za vhodné. A nech sa prípadne aj zabaví, ak mu niečo v Hosteli 2 príde zábavné. Mne neprišlo zábavné vôbec nič, zažíval som pocity nudy a trápnosti. Ale ako sa hovorí - "každému, čo jeho jest...".
Hostel: Part II (USA, 2007, 94 min.) Réžia: Eli Roth. Scenár: Eli Roth. Kamera: Milan Chadima. Hudba: Nathan Barr. Hrajú: Lauren German, Bijou Phillips, Roger Bart, Richard Burgi, Věra Jordanová, Heather Matarazzo, Milan Kňažko, Zuzana Geislerová