Dôvod vzniku niektorých filmov pre mňa asi navždy ostane tajomstvom. Možno poznáte ten pocit. Sedíte v kinosále, pozeráte sa na sled pohyblivých obrazov, ktoré sa mihocú pred vašim zrakom, a pýtate sa: Prečo? Veľa vecí sa dá „ospravedlniť“ zárobkom. Jasné, musí to tak byť, inak by to nezarobilo. Horšie je, keď aj tento dôvod zlyhá a vy ani po skončení filmu nemáte žiadnu uspokojivú odpoveď.

Zhruba pred rokom nám Alexandre Aja naservíroval remake Cravenovho hororu Hory majú oči. Aj keď som film neprijal celkom bez výhrady, dalo sa naň pozerať bez ujmy na zdraví, čo však neplatí o pokračovaní. Nepomôže ani hranie sa na žánre a subžánre. Splatter je síce v podstate fajn a Aja nazbieral v mojich očiach najviac bodov práve v časti, ktorá robí splatter splatterom a prekonal aj Cravenov originál, no Weisz by sa mohol od talentovaného Francúza veľa učiť. Druhá vec je, že scenár Wesa a Jonathana Cravenovcov mu príliš neprial. 


Ako náhle je v podobnom type filmov zaangažovaná armáda. ide o varovný signál. Dejová línia je veľmi jednoduchá: tam, kde sa v prvom dieli stratila rodinka, sa tentoraz dostane armádna jednotka. Za pozornosť stojí jej etnické a genderové zloženie: dvaja černosi, jeden hispánec a dve ženy (samozrejme, jedna z nich je prsnatá blondínka). Ideálna skupina na likvidáciu vyhladnutými kanibalmi uprostred územia nikoho, s „originálnym“ názvom Sektor 16. Prijať základnú premisu filmu nerobí v rámci žánrových mantinelov problém. Horšie už je, keď sa pri predstavovaní postáv rozosmejete. Ani by nešlo o zúfalo okato a schematicky zostavenú skupinku, ako skôr o príšerné prehrávanie. Ako päsť na oko pôsobí úmorná snaha Flexa Alexandra, keď sa vás snaží presvedčiť, že je „bad-ass“ seržantom, ktorého jeho jednotka rešpektuje. Budiš, poviete si, prejdete tento moment s úškrnkom na tvári a snažíte sa zabudnúť. Tvorcovia vám to však nijako neuľahčia, skôr vám ešte pridajú.
Pokračujeme ďalej. Keď už poznáme jednotku aj s jej veliteľom (ďalší „vtipný“ moment vás čaká počas cesty do Sektoru 16, pri konflikte dvoch vojakov), môže sa začať masaker. Jednotku je treba rozdeliť, aby to mali kanibali ľahšie. V týchto momentoch sa začne zmysluplnosť konania postáv (ak sa tak náhodou nestalo ešte predtým) rapídne blížiť nule, prípadne záporným hodnotám. Koniec koncov, prečo nenechať jedného člena jednotky za trest strážiť  latrínu, stojac na jednej nohe? Vskutku nápaditý trest, ktorý predznamená mnoho humorných situácii (SPOILER: jednou z najvtipnejších je scéna, keď si zastrelia vlastného seržanta).
Ak sa aj povznesiete nad jednoduchosťou (žiada sa napísať až primitívnosťou) príbehu, ktorý vás naozaj nemá čím prekvapiť, nezmyselnosťou konania postáv a budete čakať iba zaujímavý masaker, Hory majú oči 2 vás s najväčšou pravdepodobnosťou sklamú aj v tomto ohľade. Nielen že sa nebudete báť (degeneráti sa preháňajú po plátne jedna radosť, no „ľakacie“ scény viete odhadnúť minimálne pár sekúnd dopredu), no v mnohých akčných scénach nebudete poriadne vedieť, čo sa na plátne vôbec deje. Sú totiž postrihané príliš chaoticky, zrejme v duchu hesla „hlavně levně“. Niektoré scény sú síce nechutné, no ide o nechutnosť celkom prvoplánovú a samoúčelnú. Čo poteší (a za to udeľujem filmu aspoň pár bodov), je zopár fungujúcich (a zamýšľaných) „vtípkov“, napríklad mávanie s useknutou rukou jedného z vojakov. A záverečná titulková skladba s gitarovými rifmi á la 80. roky. A... Nie, bohužiaľ viac „potešení“ už vo filme nenájdete. 


Vlastne len ťažko možno určiť divácku skupinu,  ktorej by sa film mohol zavďačiť. Vďaka „fuckovaniu“ ostošesť (s tým sa tvorcovia vyhrali, keď lietajú všelijaké krkolomné kombinácie obľúbeného slova), zopár useknutým končatinám a iným nechutnostiam si film vyslúžil rating R, čím vypadávajú z hry tínedžeri. Druhá vec je, že na Slovensku sa na ratingy príliš nehľadí, takže možno práve zopár mladistvých zablúdi do kinosály. Tí sa možno dokonca tých osemdesiatpäť minút (chvalabohu, že to netrvalo dlhšie!) budú zabávať.
Na záver zopár odporúčaní: Wes Craven by mohol prestať dookola vyťahovať svoje staré filmy a pustiť sa do niečoho nového. Alebo by mohol skončiť. V každom prípade, tretie Hory (ku ktorým v posledných pár záberoch Craven vykročil) už budem rozdýchavať iba ťažko. Dospelí diváci by sa mali širokým oblúkom vyhnúť kinosále. Hory majú oči 2 hodnotu lístka do kina skutočne nemajú. A vlastne ani tých osemdesiatich piatich minút, ktoré by ste strávili ich sledovaním. Za tie možno dva vydarené vtipy to skutočne nestojí.
The Hills Have Eyes II (USA, 2007, 89 min.) Réžia: Martin Weisz. Scenár: Wes Craven, Jonathan Craven. Kamera: Sam McCurdy. Hudba: Trevor Morris. Hrajú: Michael McMillian, Jessica Stroup, Daniella Alonso, Jacob Vargas, Lee Thompson Young