Vlado Kurek, vek 32, si sadol k notebooku, aby napísal recenziu na Horšie to už nebude. Pokúsil sa vybaviť si chvíle v kine a na tvári sa mu nevdojak objavil jemný úsmev.

Ten úsmev bol úplne patričný a na mieste. Film mal predsa toľko polôh a nuáns a všetky mu krásne ulahodili. Nadýchol sa, že začne, ako obvykle, stručným načrtnutím hlavnej postavy a deja, keď mu hlavou celkom spontánne prebehla myšlienka: Je vzťah medzi Haroldom a Annou len literárnou fikciou? Alebo môžete v živote nájsť naozaj niekoho tak fatálneho a zažiť s nim skôr komédiu ako drámu? Vlado zapochyboval a v duchu pripísal svetu imaginácie ďalší bod k dobru. Aspoň niekde môžu byť „pankáčka“ a „ňouma“ spolu.
Hlavnou postavou najnovšieho filmu režiséra Marca Forstera (Ples príšer, Hľadanie krajiny-nekrajiny, Hranice života) je Harold Crick. Pracovník daňového úradu, muž čísiel, precíznosti, pozoruhodnej trochy slov a samoty. Jeho život riadia hodinky a presné rituály. Vykročiť z nich bokom, alebo nebodaj sa omeškať môže mať fatálne následky. Už teraz sa dá zapochybovať, či je Harold naozaj normálny človek, alebo štylizovaná fikcia niečej mysle. Pre tých nerozhodnutých je tu zaujímavá pomôcka: častý komentár tretej osoby, ktorá ženským hlasom popisuje, čo Harold práve robí. Mnohým z nás, i samotnému daňovníkovi začína byť jasné, že náš hlavný hrdina je súčasťou niekoho príbehu. A ten niekto práve predniesol tieto slová: „Little did he know that this simple seemingly innocuous act would result in his imminent death.“


Vlado skopíroval citát z imdb, v ktorom autorka oznámila Haroldovi, že zomrie a na chvíľu zostal „visieť“ na webe. Nemá rád tieto chvíle, keď si nie je istý, ktorým smerom sa jeho text vyberie. Ešte raz si v hlave prebehol, čo všetko sa mu páčilo. Áno, tým sa dá začať... začiatkom...
Forster so svojím dvorným kameramanom Robertom Schaeferom (robili spolu všetky predošlé projekty a spolu pripravujú aj nového Bonda) uchopia divákovu pozornosť od prvej sekundy. Dlhý záber v ktorom z veľkého pohľadu na mesto prejdeme až priamo ku Haroldovi do jeho bytu, je prezentáciou mimoriadne zručnej filmárčiny, následné hranie sa s číslami a grafmi v štýle reklamy na Microsoft (biele čiary, ktoré dokresľujú to čo vidíme) veľmi nápadito a sviežo dotvárajú atmosféru. A hoci počas celého filmu kamera slúži príbehu, Vratným lahvám Jana Svěráka, sa musí od závisti odlepiť predná etiketa. Toto je ukážka filmárskej zručnosti posúvajúca silný príbeh ešte o stupeň vyššie.
Horšie to už nebude však nie je len príjemným filmom so skvelým režisérom a kameramanom. Je to hra s divákom a s vlastnou schopnosťou rozprávať príbeh. To, čo sa mi páčilo v Dokonalom triku a to, čo tak fatálne zlyhalo v Dáme vo vode je tu nanovo vybudované a s veľkým prehľadom. Filmom sa prepletajú tri roviny, romanca medzi mužom a ženou, hľadanie vlastného zmyslu a „boj“ autora so svojím dielom. Všetky tri roviny sú napísané brilantne a veľmi striedmo. Ani na chvíľu nie sme vystavení banalitám a použité klišé je vďaka hre na príbeh, potrebnou a akceptovateľnou súčasťou. Stačí keď si Will Ferrell urobí čiarku do kategórie „Tragédia“ a viete, že ste súčasťou hry. 


V tej chvíli si Vlado uvedomuje, že byť súčasťou hry pre neho znamená aktívne prežívať stret autora so svojou fikciou. Tak ako asi väčšina ľudí, ktorí čosi píšu, pociťuje závany životaschopnosti svojich postáv. Nevie presne, či je to tým, že do svojich postáv projektuje seba samého, alebo tým, že verí vo fikciu. V každom prípade dialóg z filmu: - Ahoj ja som Penny, spisovateľkina asistentka - Ahoj, ja som Harold, jej hlavná postava
... nie je len pripomienkou iných imaginácii, (letmo si spomenie na Kingovu Temnú vež, v ktorej samotný Stephen King nebol veľmi rád návšteve svojich postáv). Je to zakývanie na diaľku, je to signál spriaznenej duše. Ešte k tomu vtipný signál.
Na civilnosti a uveriteľnosti príbehu (od ktorej sa priamo-úmerne odvíja váš zážitok) majú obrovský podiel skvelí herci. Will Ferrell (Starsky&Hutch, Melinda a Melinda) odohráva bez jedinej prepálenej emócie a pripomína životný výkon Jima Carreyho z Nepoškvrnenej mysle (paralel s týmto filmom je niekoľko). Oproti nemu je Emma Thompson (Láska nebeská) ako podivínska autorka bojujúca so svojím spisovateľským blokom. Už to, že komik Ferrel hrá veľmi triezvo, a „hereckej dáme“ prisúdili tak trochu šibnutý charakter spisovateľky, stojí za pozornosť. Horšie to už nebude však disponuje ďalšími dvoma výbornými postavami. Milú anarchistku, ktorá pre koláče opustila právo stvárnila Maggie Gyllenhaal (Adaptácia) a úžasnú kreáciu literárneho vedca ponúkol Dustin Hoffman. Práve Hoffmanova postava je kľúčom k výnimočnosti tohto filmu. Nielen, že je výborne zahratá, ale jej úloha akéhosi odhaľovateľa – literárneho detektíva je tým, čo vovedie diváka do príbehu a pomáha mu v už spomínanej rovine hry autora so svojím dielom. Scéna s dotazníkom, pomocou ktorého sa Hoffman snaží zistiť, kto píše Haroldov život, patrí z tohto pohľadu k tomu najvtipnejšiemu, čo som kedy počul. Otázka: „Are you the king of anything?“ mi zostane v hlave nadlho. 


Vlado si pretrel unavené oči, a s potešením si premietol dialóg medzi Hoffmanom a Ferrellom. Vtom si uvedomil, že objavuje ďalšiu harmóniu a symetriu v scenári. Ten dialóg v ktorom literárny vedec anketuje zmäteného hlavného hrdinu sa predsa neskôr krásne opakuje v obrátenej úlohe  v rozhovore Harolda so svojím jediným priateľom Davom. Tak ako Harold nechápal zmysel literárnych otázok, tak Dave nechápe naliehavosť Haroldovej hypotetickej otázky: „Čo by si urobil keby si vedel, že zomrieš?“ a berie ju ako hru. Odpovedá protiotázkami: „Som najbohatší človek na svete? Mám superschopnosti?“ Dalo by sa toho o filme ešte mnoho povedať, ale Vladovi sa zdá, že by to bolo aj trochu nadbytočné. Lepšie bude nechať zaznieť samotný film, - pomyslel si a rozhodol sa záver urobiť čo najstručnejší. Najskôr spomenie scenáristu...
S obdivom konštatujem, že to všetko má na svedomí scenárista Zach Helm, pre ktorého to bol prvý kino-scenár vôbec (druhý celkovo). Jeho nápady a postavy ožili v rukách režiséra spôsobom, ktorý si ani v najmenšom nezadá s dvojicou Kaufman – Gondry.
Helm – Forster zhmotnili milý, dojemný a vtipný príbeh, ktorý rieši cez bizarnú zápletku úplne obyčajné veci. Typ komiky je miestami veľmi absurdný a odkazuje na snáď najosobitnejších britských komikov. Mám na mysli napr. nabúranie domu, ktoré je tak Douglas Adamsovské (už som čakal Vogonov), alebo priamu citáciu z Monty Python's. Myslím, že sa nebudete celý čas rehotať, ale budete sa usmievať (možno trochu cez slzy) a to ešte aj veľmi dlho po filme. Moje hodnotenie je absolútne, ale ak vás natoľko nebude fascinovať napr. hra na príbeh, stále si myslím užijete nadpriemernú (8/10) zábavu. Horšie to určite nebude. Iba lepšie. Tak to skúste.
Stranger than Fiction (USA, 2006, 113 min.) Réžia: Marc Forster. Scenár: Zach Helm. Kamera: Roberto Schaefer. Hudba: Britt Daniel, Brian Reitzell. Hrajú: Will Ferrell, Maggie Gyllenhaal, Emma Thompson, Dustin Hoffman, Queen Latifah