Jeden z najväčších vlastníkov predstavivosti medzi filmovými tvorcami v jednom zo svojich filmov tvrdil, že sny sa nedajú speňažiť. Mal síce pravdu, no preňho sa stali živobytím. Svetoznámy filmový surrealista Jan Švankmajer nakrútil posledný film a zdá sa, že v ňom zosumarizoval svoj nelichotivý pohľad na skutočnú povahu ľudského bytia a jeho charakteru. Na záver plodnej tvorivej činnosti nám naservíroval v prvom pláne riadne negustiózny kúsok.

Vo svojej alegórii nás vidí ako hmyz. Tak ako je v univerzálnej symbolike hmyz vnímaný – navzájom sa požierajúce ohyzdy bez zakódovaných morálnych zábran. Švankmajerov mizantropizmus je napriek tomu plný pochopenia. S hrdinami hry bratov Čapkovcov Ze života hmyzu a tragickou postavou z Premeny Franza Kafku našiel porozumenie, no tentoraz ho vykreslil v oveľa nečitateľnejšej podobe ako doposiaľ. Český filmový velikán bol totiž vždy majstrom vo svojskom preberaní klasických svetových diel. Či už to bola kúzelná Alenka v ríši divov Lewisa Carrolla vo filme Něco z Alenky, nesmrteľný Faust vo filme Lekce Faust či dekadentná filozofia markíza de Sade a hororové poviedky Edgara Allana Poea zhmotnené v snímke Šílení.
KINEMAVIDEO4630.
Majster imaginácie nikdy neprestával udivovať nekonečnými možnosťami fantázie, prelínaním zmyslového a nadzmyslového sveta a pohrávaním sa so zdanlivými nezmyslami. Snové absurdity dotiahol často do krajnosti. Vedel, že ríša snov má nekonečné množstvo neodhalených zákutí a tie s radosťou odhaľoval. V predchádzajúcej fantázii Prežiť svoj život nám dokonca odhalil tie vlastné a na pomoc si prizval aj samotného Freuda a Junga.
Kým vo všetkých celovečerných snímkach neprekračuje filmovú ilúziu, s výnimkou predhovorov, tu ju uvedomelo rozbíja a nepriehľadnou kombinatorikou predstavuje film vo filme, film o filme, hru vo filme i zákulisie hry vo filme. Pozýva nás do ďalšieho neznámeho sveta, tentoraz aj do toho prozaickejšieho v zákulisí nakrúcania. Máme tak príležitosť vidieť snového génia v procese tvorby. Dobrý úmysel sa však pretavil do nekompaktnej formy a diváka mätie. Nedovolí mu plnohodnotne sa ponoriť ani do jedného sveta a stráca ho. Z hmyzej nočnej mory i z panoptického zákulisia skúšania divadelnej hry bratov Čapkovcov sme príliš často vytrhnutí a je tak veľmi náročné naladiť sa na trojitú až štvoritú Švankmajerovu vlnu.

Každý, kto aspoň trochu pozná jeho tvorbu, vie, že mu nerobí problém narúšať klasické filmárske postupy, pričom hraný film kombinuje s animovaným a bábkovým. Tu ho spojil aj s dokumentárnym a hoci je to zaujímavý ťah, celkovému myšlienkovému vyzneniu neprospel. Tvorca vložil do úst režiséra hry Ze života hmyzu repliku: „Umenie sa skladá z maličkostí, ale dokonale zrealizovaných.“ Tento podstatný detail pripojenia dokumentárnych úryvkov však výrazne narušil koncepciu. Časť o pripravovanom dokumentu o osobnosti  Jana Švankmajera s názvom Alchymická pec sa zrejme ako zamýšľaný bonus alebo ďalší experiment prepašoval do Hmyzu, no atmosféru očividne narúša.
Sledovanie Švankamajerových filmov je vždy nekomfortné, ale zároveň prináša nadhľad a vtip. Nikdy sa neberie vážne a dáva nám priestor na nekonečné množstvo interpretácií. Podľa neho každá je správna. Nehľadá pravdu ani lož, iba nový pohľad na skazenosť človeka s vždy novými súvislosťami a kontextom.

Hmyz pôsobí ako halucinačná tragikomédia, kde všetky postavy trpia preludmi. Len s ťažkosťami nájdeme nejakú niť, ktorá by nás doviedla k aspoň nejakým skrytým významom týchto klamov. Hoci pointy z predlôh obyčajne v jeho filmoch vyústia do nových jedinečných foriem a významov, tu to cítiť len v menšej miere. Jan Švankmajer spečatil koniec svojej filmovej tvorby ako inak nočnou morou. Verný svojmu rukopisu opäť zas zotrel hranice medzi umením, skutočnosťou a zlým snom.
Hmyz (ČR/SR, 2018, 93 min.)Réžia: Jan Švankmajer. Scenár: Jan Švankmajer. Hrajú: Kamila Magálová, Ivana Uhlířová, Jan Budař, Jaromír Dulava, Jiří Lábus...