Nemusíte mu rozumieť. Stačí, že mu nedokážete odolať. To možno povedať o Vivian Rutledge vo vzťahu k Philipovi Marloweovi, a naopak. Platí to však aj o celom tomto filme.

General Sternwood: How do you like your brandy, sir? Philip Marlowe: In a glass.
Pod jedným z vrcholov filmu noir uvádzaným v rámci prehliadky Projekt 100 je podpísaný režisér Howard Hawks, ktorý vstúpil do povedomia v roku 1932, keď nakrútil priekopnícky gangsterský film Zjazvená tvár. Hlboký spánok je filmovou adaptáciou rovnomennej knižnej predlohy Raymonda Chandlera z roku 1939, predstaviteľa tvz. drsnej americkej detektívnej školy. Hawks však ku klasickej detektívke primiešal aj silnú romantickú líniu, aby mohol čo najviac vytĺcť z potenciálu hereckej dvojice Humphrey Bogart a Lauren Bacallová, ktorá sa mu nesmierne osvedčila už pri jeho adaptácii Ernesta Hemingwaya Mať a nemať z roku 1944.




 Súkromný detektív Philip Marlowe, ktorému božský Bogart prepožičal svoju nespornú charizmu, cynizmus a šarm, prijíma prácu od senilného generála Sternwooda. Vrásky na čele mu robia dve krásne, avšak divoké dcérky – Vivian a Carmen – pričom tá mladšia sa stala terčom vydierania. Marlowe vstupuje do spletitého sveta zločinu a nič nie je tak banálne, ako sa spočiatku zdá. Na rozdiel od diváka a svojich „žánrových“ kolegov sa však Bogartov Marlowe v labyrinte postáv a ich záujmov nestráca. Šikovne kľučkuje, srší iróniou a sarkazmom, je nad vecou, imúnny voči femme fatale, akoby z inej dimenzie. Jediné, čo svedčí o jeho „pozemskosti“ je snáď iba to, že je fyzicky premožiteľný.

Carmen Sternwood: You're cute. Philip Marlowe: I'm getting cuter every minute. . . . Carmen Sternwood: Is he as cute as you are? Philip Marlowe: Nobody is.


Hlbokému spánku prischla nálepka „nezrozumiteľného“ filmu (1) a do veľkej miery právom. Do zamotaného príbehu neustále vstupujú nové postavy a ich motivácie či dôsledky ich konania sú často iba odkomunikované v bleskurýchlych dialógoch. Priestor na rekapituláciu doteraz známych skutočností a mien, ktoré v deji figurujú, je vďaka vysokému tempu minimálny. Divák, ktorý má s Hlbokým spánkom prvú skúsenosť, bude mať dozaista problém sa v množstve postáv a dialógov orientovať. Nepomôže mu ani absencia pre film noir typických naračných konvencií akými sú komentár titulnej postavy, retrospektívne rozprávanie či záblesky minulosti, tvz. flashbacky (2). To však vôbec nie je problémom tohto filmu.
Hlboký spánok je predovšetkým o štýle. Priam hmatateľnej chémii medzi Bogartom a Bacallovou (3), ich skvostných vypointovaných dialógoch plných irónie či skrytého sexuálneho napätia (viď dialóg založený na dostihových metaforách) a v neposlednom rade – samozrejme – o atmosfére. Hawks využil typické noirové esenciálne prvky ako treskúci dážď, tieňohru a pohral sa aj s otváracími titulkami, ktoré zaoparil cigaretovým dymom.  


Aj napriek tomu, že Hawks pretlačil do pochmúrneho deja výraznú romantickú linku na úkor tej detektívnej, a ignoroval viaceré postupy filmu noir, podarilo sa mu vytvoriť jedného z najreprezentatívnejších predstaviteľov tohto amerického filmového smeru. Hlboký spánok je príkladom toho, že noir naozaj nie je žánrom so striktne danými pravidlami a konvenciami. Tri základné piliere tejto naračnej a štylistickej tendencie (vyšperkované dialógy, božských hercov a pravú čiernu atmosféru) má však postavené geniálne. 
Vivian: You've forgotten one thing - me. Philip Marlowe: What's wrong with you? Vivian: Nothing you can't fix.
(1) Pozor, Hlboký spánok nepatrí do kategórie nepochopiteľného filmu. Na preniknutie do jadra zápletky a jej pochopenie do (takmer )poslednej bodky sú však potrebné dve-tri vzhliadnutia. Všetko je ukryté v neľútostne rýchlych dialógoch. (2) V klasických filmových „chandlerovských“ adaptáciách, v ktorých ako hlavný hrdina vystupuje Philip Marlowe, sa často využívali naračné postupy ako retrospektívne rozprávanie a voice-over detektíva. Spomeňme snímky „Murder, My Sweet“ (Vraždi, miláčik; 1944) či „Lady in the Lake“ (Dáma v jazere, 1947). Hlboký spánok je výnimkou. Divák pri jeho sledovaní musí byť oveľa viac v strehu, neustále premýšľať a fixovať si kvantum mien v dychu berúcom tempe. (3) Na margo ich iskrenia pred kamerou. Výroba pôvodnej verzie filmu prebiehala v intervale 10.október 1944 – 12.január 1945. V máji 1945 sa Bogart s Bacallovou zosobášili. V januári 1946 Hawks dodatočne nakrútil tri-štyri šteklivé scény práve s nimi dvoma, už však ako s manželmi. Hlboký spánok mal americkú premiéru 23.augusta 1946.