Zbesilá akčná jazda môže vyzerať rôzne. Neuveriteľné kaskadérske kúsky, non-stop tempo a la Mad Max, bullet-time efekty v Matrixe. Za posledných dvadsať rokov dovolili triky i technické finesy veľa. Najmä kamera robí v moderných blockbustroch divy, aby nás sugestívne omráčila netradičným uhlom či zaujala pozornosť. Rýchle švenky, sledovanie hrdinov v pätách, upaľovanie vedľa nich.

A teraz prichádza film natočený z pohľadu prvej osoby. Je to technika známa hráčom videohier (preferujete doomovku či najnovšie Call of Duty?) – a môže fungovať ako celovečerný film? Pár first-person sekvencií sme už zažili, od rovnomenného Dooma po nedávneho Grimsbyho. Vtedy sa first-person uhol využil na chvíľu, no vydržali by ste takto sledovať celých 90 minút? Tak ako už vo filmoch Lady in the Lake (1947) či Maniak (2013).
KINEMAVIDEO3857.
Inšpirácia videohrami je náramná, tej pritaká samotná štruktúra filmu a využívanie istých elementov. Napríklad úvodná sekvencia pripomína tutoriál: hrdina sa prebúdza a okolo neho sa točí Estelle, jeho manželka, ktorá ho dáva dokopy po akejsi predchádzajúcej nehode. Nacvakne mu ruku, nohu, venuje pár inštrukcií, ale už na dvere búcha ozbrojené komando, ktoré sa chce Estelle zmocniť. Ešteže vyskočí Henry s blondínkou do záchranného modulu a dopadá na diaľnicu. Naháňačka pokračuje, Henry sa dostáva do mesta, Estelle unesú, ujme sa ho nový kamoš Jimmy a sľubuje mu, že ho privedie do laboratória, kde dostane všetko potrebné. Lebo Henrymu dochádza šťava a potrebuje sa dobíjať. V teréne to ide ťažko – ale Jimmy mu zadáva ďalšie ciele, ktoré môžu pomôcť.

Štruktúra sa podobá na videohru v celej stopáži. Máme tu niekoľko prostredí (mesto, byt, divočina, laboratórium, strecha), slúžia ako jednotlivé levely, kde na Henryho vybehne buď presila obyčajných protivníkov alebo sa občas objaví menší boss, tuhý nepriateľ určený na naháňačku či opakovaný súboj. Henry je búchač, ktorý sa rýchlo posilní a nadopovaný stvára priam neuveriteľné kúsky. V každom prostredí je jasný cieľ: poraziť presilu, postaviť sa niekomu silnému, prežiť. Hoci dej sľubuje neznámo a potenciálne odkrývanie Henryho minulosti či vôbec vyjasnenie jeho motivácie, prečo ide do boja (okrem inštinktu prežiť), nič hlboké netreba čakať – jednoduchú puzzle si zložíte dosť rýchlo.
Autori netvorili oveľa originálnejší dej ako vo videohre, čo je na jednej strane reflexia herných titulov a súčasne je to škoda. Lebo opantanie kamerou z uhla prvej osoby je na začiatku zaujímavé, pútavé, ale po čase sa opozerá a nemôže ponuknúť nič navyše. Jediný efekt funguje v prvej polovici, cca po 40 minútach odhalíte jeho štýl (veľa levelov, rovnaká náplň) a už sledujete iba formu.
Lebo scenár nie je prepracovaný, slúži ako zámienka pre akciu a tá je verná, ale nič viac vlastne nemá. Je síce brutálna a Henry vyskúša rozličné možnosti deštrukcie, ale po trišvrte hodine máte toho dosť a preferujete skôr dialógové scény ako iba veľa opakovanej akcie. Autori stavili na brutalitu, lámu sa kosti, prerážajú lebky, krv tečie potokom a nemôžu chýbať súboje všetci na jedného či finálny boss. Niektorí hráči budú z postupnosti nadšení, iní si povedia, že všetko funguje ako v hre. A tá sa dá hrať.

Na zváženie je aj vyššia miera brutality. Patrí k žánru, v druhej časti chce gradovať, ale príliš drastický pohľad a dlhšie scény iba naťahujú. Žiaľ, druhá polovica a najmä finále nie sú už natoľko presvedčivé, už máte prvú signálnu ohlušenú z brutality i spomínaného pohľadu.
Je to sugestívne zaujímavé demo, ktoré nedostalo poriadny dej a nasleduje videohru. Akurát v sále si nemôžete stlačiť po 20 či 40 minútach pauzu. Ťažko povedať, kto má väčšiu trpezlivosť do konca: hráči opantaní štýlom či bežní nevedomí diváci? Osobne tipujem hráčov, kto nehrá, môže si odpočítať ešte bod.
Hardcore Henry (Rusko/USA, 2015, 96 min.)Réžia: Ilya Naishuller. Hrajú: Sharlto Copley, Tim Roth, Haley Bennett