Hollywood má na niektoré filmové záležitosti patent. Vie, ako vytvoriť filmové série, zrekonštruovať a toto je ďalší prípad, ako ich zničiť...

Prequel je v Hollywoode skvelá metóda, ako zarobiť z určitého filmu ešte viac peniažkov. Najmä, ak vám už hrdina vo filme alebo sérii zaručujúcej úspech zomrie a na pokračovanie sa akosi nenájde scenáristický priestor. Ale sú témy, o ktorých si scenáristi či producenti myslia, že jednoducho prequel potrebujú, pretože je v nich strašne veľký potenciál na rozpovedanie backgroundu, po ktorom všetci diváci tak túžia (a sú ochotní zaplatiť za ne nejaký ten dolár).
Prípad série Hannibala Lectera je snáď najsvetlejšou ukážkou pažravosti Hollywoodu. Po brilantnom trileri Mlčanie jahniatok prišiel o desať rokov sequel Hannibal režírovaný Ridley Scottom. Pravda, predchodcovi sa nevyrovnal, ale dovalilo sa naň kvantum ľudí a bol to aspoň zručne vytvorený thriller. Potom dostal niekto nápad urobiť (a už to začína) remake prequelu z roku 1986 a vznikol Červený drak. Trošku statickejšia a nie až tak dobrá kriminálka ako Hannibal, aj kvôli réžii menej skúseného Bretta Rattnera, ale stále pozerateľný kúsok. A teraz prichádza Thomas Harris s nápadom ešte jedného prequelu, a to s Lecterovou mladosťou.


Ocitáme sa v období druhej svetovej vojny. Litva padá pod náporom sovietskych vojsk a idylické detstvo malého Hannibala končí, keď sa pár tulákov rozhodne nasýtiť spôsobom vskutku príšerným – a tak za obeť padá malá sestra Mischa. O osem rokov neskôr trpí v ranej dospelosti Hannibal z tejto rodinnej traumy a uteká zo sovietskeho domova detí, kde úspešne vzdoruje veliteľom, do Francúzska k svojmu strýkovi. Nenájde ho tam, ale je tu lady Murasaki, strýkova družka, ktorá sa Hannibala ujme. Vďaka jej slušnému majetku si môže Hannibal dovoliť chodiť na medicínu a podchytiť svoje anatomické znalosti. V tomto období sa musí vysporiadať Hannibal aj sám so sebou – z detskej traumy, ktorá ho formuje do pozície tichého a agóniou zmietaného outsidera, postupne vyrastá inteligentný muž. A potom absolvuje samurajský tréning s lady Murasaki a vydáva sa na cestu pomsty. Každý, kto sa najedol z jeho sestry, musí trpieť hrozivou smrťou...
Predsudky bokom, pokiaľ pominieme fakt, že postava Hannibala Lectera stvárnená Anthony Hopkinsom mala ostať maximálne pri Mlčaní jahniatok, prípadne pri Hannibalovi od Ridleyho Scotta, čakal nás tu celkom zaujímavý príbeh, ktorý by mohol ukázať samotný prerod Hannibala v kanibala. To je očividne dôvod, prečo sa producenti do tejto témy vrhli s plnou parou a na tú budú lákať aj divákov. Horšia je už exekúcia, pri ktorej sa z druhej strany čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy, že o toto sa radšej nemal pokúšať nikto, pretože mystérium a charizma Hannibala spočívajú podľa jeho samotného v tom, že sa ním jednoducho stal (a tým pádom nemá význam pátrať po konkrétnych dôvodoch k jeho premene, lebo by museli pokryť napríklad celý jeho život a to by bola skôr psychologická dráma a nie thriller s množstvom mŕtvol a vypadnutých vnútorností, po čom túžia všetci diváci).


Komercia je mocná čarodejnica a svoje o tom vie Thomas Harris, ktorý sa dal zlákať na túto cestu a napísal veľmi podpriemerný scenár, ktorý mixuje všetko možné – druhú svetovú vojnu s akčnými scénami, samurajský výcvik, odtínanie hláv v japonskom štýle a do toho všetkého pofidérne kombo anatómie a tínedežerskej vyvražďovačky. Najhorší je fakt, že scenár je strašne chabý a viaceré časti majú len minimálne spojenia, resp. sa vo filme vyskytuje až príliš veľké množstvo náhod. Poznáte to sami – niektoré dejové prechody vám nevadia, ale keď ich začína byť príliš, vykonštruovanosť na vás kričí z plátna a celé to nedáva zmysel. Toto je prípad nového Hannibala, ktorý sa najmä snaží vysvetliť nemožné a čo je úplne najhoršie, dialógy a niektoré pointy sú vskutku hlúpe.
Najväčší problém je v razantnej zmene žánru, keď sa z distingvovaného vraha stáva obyčajný hlušič obetí (resp. je to vice versa, najprv ním Hannibal podľa Harrisa bol a potom sa zrazu upokojil, ale tento dôvod – v mladosti pochabý, v starobe rozvážny – neakceptujem). Z psychologického trileru sa stáva film na pomedzí vážne braného kúsku a obyčajnej tínedžerskej vyvražďovačky so zoznamom obetí a štýlom a la samuraj odtínajúci hlavy (namiesto háku či poriadneho kuchynského noža). Iste, aj tu môžete argumentovať, že Hannibal je mladý, tak sa tak správa, ale je to iba mylné vsugerovanie, prečo by sa vám film mal páčiť. Ak má byť právoplatným členom série, mal by rešpektovať jej pravidlá, hoci aj tu je otázne, kde sú, keď si každý režisér vysvetľuje hrdinu inak. A tu vzniká jednoznačný zápor filmu – pokiaľ vám Hannibal či Červený drak ešte kult Hannibala nepochoval, tak tomuto filmu sa to určite podarí. Z pôvodného Mlčania jahniatok tu už neostalo po stránke formy prakticky nič... Zabudnite aj na to, že vám tento film vysvetlí (či už násilne alebo inak), prečo je Hannibal taký, ako je, t.j. či uvidíte prerod v monštrum. Áno, uvidíte, ale v žiadnom prípade nenájdete spojivo medzi 20-ročným Hannibalom a inteligentným starším pánom v iných filmoch. Dôvody na vývoj postavy sú síce vyrieknuté, ale samotná povaha sa tu nevysvetlí...


Čo si mal počať Peter Webber s takým slabým scenárom? Chudák, urobil najlepšie, čo mohol. Nasekal do prvých minút nečakane efektívne vojnové scény, ktoré vás zaujmú, hoci so sériou nemajú nič spoločné. Celý film sa snaží starostlivo budovať atmosféru, čo sa mu v prvej hodine aj celkom darí – výprava je dobrá, vizuálny kabát správne temný, ale chyba je, že v druhej hodine už začína aj Webber preháňať a temnota prechádza pomaly až do nechcenej komiky a elegancia, s ktorou pripravoval niektoré scény sa vytráca a nastupuje nepríjemný, miestami až televízny dojem. Ale je to aspoň jasný odraz Webberových schopností, ktoré možno porovnať s Dievčaťom s perlou – pokojné, napínavé dramatické scény Webberovi idú, ale hlasné či agresívne veľmi nie. A snahu o zvýšenie efektu cez väčší objem násilia a tým pádom aj trošku vyššiu požiadavku na silný žalúdok beriem vzhľadom na samoúčelnosť scén, skôr ako nepodarený pokus o vtip.
Gong Li je fajn herečka a je radosť na ňu pozerať na jednej strane, no ľutovať ju treba na druhej, pretože z Gejše sa začína stávať nepríjemná súčasť nepodareného mainstreamu. Mnohých aj tak zaujíma Gaspard Ulliel. Obávam sa, že tu sa rozdelíme do dvoch táborov. Prvému bude Ulliel imponovať a budú v ňom vidieť zárodky temnosti a tajomna, ktoré robia Hannibala tým, kým má byť podľa výkonu Anthony Hopkinsa. Druhý tábor (do ktorého sa radím aj ja) však vidí iba márny pokus tváriť sa tajomne, hádzať na diváka úškľabok psychopata resp. postavy, ktorej chýba prepracovanejšia psychológia. Je to výkon poznamenaný občasným prehrávaním, ktorý občas ukáže silnejší moment, ale ako dôvod na prerod to nestačí. Nehovoriac o tom, že prílišná snaha o tajomno vyústi v nekontrolovateľný smiech diváka (áno, neraz aj môj, Gaspard to jednoducho občas prepískne).
Výsledok? Na pomery Hollywoodu priemerný pokus o thriller, ale pretože nám tu pchá toho Hannibala Lectera tak nepríjemne, už ma bolí hlava z opakovaného trieskania hannibalovským charakterom a márnymi pokusmi o niečo nemožné. Takže Hannibal sa zrodil v podobe podpriemerného kúsku, ktorý má so sériou už len málo spoločného a radšej ani nemal vzniknúť. Ak ho musíte vidieť, choďte naň, nie je to nepozerateľný film, ale v sérii nemá opodstatnenie. A Thomas Harris, by už mal Hannibala nechať radšej na pokoji. Nadobro.
Hannibal Rising (Francúzsko/Anglicko/USA/ČR, 2007, 117 min.) Réžia: Peter Webber. Scenár: Thomas Harris. Kamera: Ben Davis. Hudba: Valerio Bonelli, Pietro Scalia. Hrajú: Helena Lia Tachovska, Richard Leaf, Michele Wade, Martin Hub, Ingeborga Dapkunaite, Joerg Stadler, Richard Brake