Jedného krásneho dňa sa prebral v nemocnici v Miami a až na pár detailov si nič si nepamätal. Ten deň prijal svoje nové meno. John Hancock. Hulvát, ožrala, občas „skautsky“ vyspávajúci na lavičke. A len tak pomimo, jeho telesná výbava a kondička ho akosi predurčila do role superhrdinu a bojovníka so zločinom. Žiaľ, jeho záchranné akcie pričasto končia demoláciou budov, diaľnic, vlakových súprav... Jednoducho, sú pre rozpočet Los Angeles pridrahé. Nečudo, že ho ľudia začnú nenávidieť. A fest. Ako dôvod na malú životnú krízu a frustráciu to stačí. Čo s tým?

                             


V slovenských rozprávkach zvykol obor hádzať kyjak do dvora ako znamenie, že sa blíži domov. Hancock prichádza po kampani, v ktorej sa miesto hodeného kyja skloňovali a časovali mená Willa Smitha a Petera Berga (Charlize Theron ostala tak trochu bokom), trailery nás zásobovali drsňáckymi cool scénami a zvyšovali túžbu vidieť film o týpkovi so superschopnosťami, ktorý na rozdiel od rôznych komiksových hrdinov je skutočný a nenosí gay trikoty. Niet sa čo diviť. Na Hancocka sa síce nečakalo skoro dvadsať rokov, no práce na projekte o pár rokov prekonali „mravčiu“ prácu na Sexe v meste. Podobne, ako pri týchto filmoch sa pri zmienke niekoľkoročných prác na scenári (okrem Vya Vincenta Ngoa a Vincenta Gilligana uvedených v titulkoch si pár riadkov pripísali i producenti Akiva Goldsmitha a Michael Mann) a hľadaní toho „správneho“ režiséra (o. i. Jonathan Mostow, Gabriele Muccino, Michael Mann) vynára otázka: „Stálo to za to?“ Odpoveď pri Hancockovi je dosť nejednoznačná. Áno i nie. 


Základná premisa „posledného superhrdinu“, ktorý spôsobuje viac škôd než úžitku, nasáva jak dúha, slušné správanie mu nič nehovorí, nejakých 99% obyvateľstva Los Angeles ho úprimne neznáša a nepovie mu inak, než Truľo (po anglicky „asshole“), je spolu s nápadom na zmenu jeho image zaujímavá už na prvý pohľad. Vytvára priestor, v ktorom sa stretávajú mizantropický Hancock (Will Smith) a idealista Ray Embry (Jason Bateman), čo chce meniť svet k lepšiemu. V konečnom dôsledku, bez ohľadu na (nad)prirodzené schopnosti sú obaja spoločensky mimo, čo príliš nenapomáha ich vnútornému pocitu spokojnosti so sebou. Okolnosti ich zvedú dohromady v bizarnej forme spolupráce, ktorej výsledkom má byť Hancock tešiaci sa obľube a zároveň „niečo“ pre lepší svet. Problém nastáva, keď sa do tejto hry dvoch – Smithovi a Batemanovi to svedčí aj v sólovkách a v spoločných scénach si pekne (mimicky) prihrávajú – pridá malý twist. Twist sám osebe zaujímavý, no zároveň zradný. Jeho ďalšie rozvinutie smeruje k nielen k jednej vydarenej vtipnej scéne a pár slušným akčným scénam (pomlčíme o efektoch), no nesie si so sebou niekoľko rán pre vlastnú logiku.
Materiál, s ktorým Hancock pracuje, by totiž pokojne vystačil aj na dva filmy, alebo jeden v štýle Leeovho Hulka o priemernej dĺžke Mannovho filmu. Ale, to už by nebol ten Hancock, ktorý má byť zábavnou letnou chuťovkou. Problém je, že aj tie fakt dobré scény sa vo filme akosi strácajú a v konečnom dôsledku odoznejú do neurčita. Pravdepodobne treba hľadať chybu v scenári, ktorý je podľa všetkého kompilátom viacerých verzií a dokazuje, že aj kvalitné suroviny môžu skončiť ako zmixovaný eintopf, preliaty kari a smotanou, v ktorom sa všetky chute stratia. Čo si budeme nahovárať, desať rokov je desať rokov. Za ten čas vzniklo pekných pár komiksov, takže bolo na čom sa učiť. A možno práve to uškodilo. Snaha byť  iným komiksom - „anti-komiksom“ (ešte inak ako na tento post ašpiroval Iron Man) u Hancocka prerastá v tvrdohlavý kŕč meniaci dovtedy slušne rozbehnutý film na malú konverzačnú drámu s akčnými prvkami, alebo: akčnú romantickú komédiu na akčnú tragédiu. Toto je asi prvý raz, čo mám pocit, že trochu viac dĺžky by nebolo od veci, nakoľko sa nemôžem zbaviť pocitu, že kus filmu sa stratil. 


Čo sa nedá vytknúť je výber hercov, ktorí filmu výrazne napomáhajú. A nemám na mysli len hlavného ťahúňa Willa Smitha prechádzajúceho celým filmom so vztýčenou hlavou zvládajúceho všetky Hancockove nálady, stavy i polohy. Veľmi dobrou voľbou sa ukázal byť Jason Bateman (Juno). Postavu Erica si pekne vychutnáva a, čo je dôležitejšie, udržiava ju v medziach akceptovateľnosti – malé ďakujem Bergovi, že ho nepostavil do trápnych situácií, v ktorých sa ocital Kevin James v Hitch: Liek pre moderného muža. Obaja páni sú si tak rovnocennými partnermi – podobne ako ich postavy: rozdiel je v ich „super“ schopnosti / hviezdnosti. Dvojicu gentlemanov dopĺňa príjemná, väčšinu času bokom postávajúca Charlize Theron, ktorá je najmä potešením pre oko mužskej časti diváctva. (Pre dámy je tu „trochu viac“ Willa Smitha.)
Hancock, zatiaľ posledný Bergov režijný počin sa zasekol niekde na polceste a nie je to celkom jeho vina (hoci štýly a prístupy strieda jedna radosť), ani vina hercov. Scenár ponúka viacero vtipných momentov a humoru rôzneho druhu a hrubosti, no cítiť na ňom prach dekády a veľa ceruziek. S nabiehajúcou stopážou stráca dych a zakopáva a v rámci pokusov o nejaké to salto mortale nie celkom pevne uchopuje rohy býka. Hoci na záver hrdinsky pomrkne a s ironicky mysleným pátosom vypochoduje z arény, odnáša si pár rán, ktoré kazia celkový dojem jeho výkonu. Škoda, lebo rozbeh mal dobrý.
Hancock (USA, 2008, 92 min.) Réžia: Peter Berg. Scenár: Vince Gilligan, Vincent Ngo. Kamera: Tobias A. Schliessler. Strih: Colby Parker Jr., Paul Rubell. Hudba: John Powell. Hrajú: Will Smith, Charlize Theron, Jason Bateman,Daeg Faerch, Lauren Hill, Darrell Foster, Valerie Azlynn