Odsun Sudetských Nemcov z pohraničných oblastí si ako hlavnú kinovú pochúťku v zmysle „poďme sa zrelaxovať do multiplexu“ zvolí málokto. Historickí zanietenci či poctiví sledovači vojnových zverstiev si ale svoju šálky stredne silného pressa vychutnajú.

V najnovšom Herzovom filme Habermannuv mlýn (2010) ide o dosť špecifickú tému. Vzťahuje sa na konkrétnu zemepisnú oblasť so širokým záberom osobnostných nuáns v reprezentatívnej zložke obyvateľov malej sudetskej dedinky. Bohatý Nemec August Habermann (Mark Waschke) vlastní mlyn, pílu a má manželku Janu (Hannah Herzsprung) so židovskými koreňmi. Jeho dramatickú životnú etapu zachytávajú roky 1938 až 1945. Habermann šľachetne kašle na norimberské zákony, dáva prácu Čechom i Nemcom bez rozdielu, kde treba, tam je ochotný podať pomocnú ruku i vzbĺknuť spravodlivým hnevom, žije striedmo, problémy rieši nanajvýš ústretovo, jednoducho vystupuje ako neuveriteľne ideálny podnikateľ v neľahkých časoch nemeckej okupácie.


 Ideologickou mačetou prichádza rozsekať spolupatričnosť dediny Sturmbannführer Kurt Koslowski (Ben Becker). Rozpúta protižidovské a hlavne protičeské peklo, v ktorom sa krásne profiluje osobnosť toho-ktorého Augustovho zamestnanca (Brichta – Oldřich Kaiser, Mašek – Radek Holub, Eliška – Zuzana Krónerová a ďalších), plus ostatných obyvateľov - Bürgermeistra Jana Hartla (Andrej Hryc), účtovníka Horu (Jaromír Dulava), slizkého Václava Pospíchala (Jan Hrušínský). Habermannovo meno profašisticky przní Augustov brat Hans (Wilson Gonzalez Ochsenknecht) v ostrom kontraste s liberárnym Augustom a jeho ženou Janou. Protektorátne zverstvá filtruje pokojnejšia myseľ Habermannovho priateľa Karla Březiny (Karel Roden), ktorý má zas  za manželku Nemku (Franziska Weisz). 



Habermannuv mlýn neprináša nič nové vo sfére vojnovej filmovej drámy, dokonale pracuje v kamerovej i hudobnej rovine. V dejovej línii sa ale najmä v prvej polovici filmu príliš pateticky kreuje nosná postava Augusta Habermanna, aj odpadlícka vetva prepadá ideologickej schematizácii. Všetci konajú nalinkovano ostentatívne a samoúčelne v zápale obáv o vlastné prežitie. Herz do popredia prisilno natíske hnutie mysle, v mnohých situáciách nedotiahnuté do žiadanej pointy, o vágnych dialógoch nehovoriac.
K záveru film zrazu zakvitne nečakanou gradáciou, ktorú ale navodí nevyzretá postava neotesaného  Maška a jeho nelogicky skratkovité konanie. Ovzduším poletujú letáky, pri štamprlíkoch sa kujú pikle zrady, o životy prichádza kopa ľudí. Stupňovaná nenávisť sa dá krájať, rok 1945 vyklopí svedectvo o protinemeckom fanatizme, voľne nadväzujúcom na predchádzajúci proklamovaný antisemitizmus.


Teatrálnosť mnohých postáv uzemňuje rozvážny Březina – Karel Roden opäť neochvejne skvelo zvláda svoj part, v tesnom závese stojí postava Koslowskeho, tam už ale režisér s otravne pripomínajúcim protičešstvom stráca glanc.
Divák sa ani nestihne poriadne pohrúžiť do deja, a už ho valcuje premrštená živelnosť. Škoda, pretože námet vyzeral vskutku sľubne, dotiahnutosť psychológie postáv a adekvátna pozvoľnosť pri ventile ich namáhanej psychiky tu ale chýba.
Habermannův mlýn / Habermann (ČR/SRN/Rakúsko, 2010, 104 min.) Réžia: Juraj Herz. Námet: Josef Urban – rovnomenná kniha (2001). Scenár: Wolfgang Limmer, Jan Drbohlav, Juraj Herz. Kamera: Alexander Šurkala. Strih: Melanie Werwie. Hudba: Elia Cmíral. Hrajú: Mark Waschke, Karel Roden, Hannah Herzsprung, Ben Becker, Radek Holub, Wilson Gonzales Ochsenknecht, Oldřich Kaiser, Jan Hrušínský, Andrej Hryc, Zuzana Kronerová