Jeden z najväčších prepadákov roka 2010 sa blíži k nám. Samozrejme v 3D!

Keby sa pán Swift dožil najnovšej adaptácie Gullivera, bol by mierne rozčarovaný. Z pôvodného prepracovaného diela s dúškom satiry vznikla takmer paródia s moderným komikom a s filmom ako dobre mieneným médiom potápa úplne všetko.
Ľahko inšpirovaný príbeh začína u moderného chlapíka priezviskom Gulliver, ktorý strašne túži písať a náhodou dostane šancu od editorky, ktorú platonicky miluje. Vyráža na výlet do Bermúd, kde však stroskotá z lode, dopadne na ostrov s liliputánmi a zažíva nečakané momenty. Najprv im natára, aký je veľký bojovník, začnú ho milovať a hnať do boja proti armáde. Potom zistia, že ich vlastne oklamal a musí si uvedomiť, že sa má sám morálne polepšiť a získať si dôveru všetkých.


 Nuž, vyzerá to fajn, trošku adventúry, troška morálky, troška akcie. No nové Gulliverove cesty sú úplná blbosť, ktorá nielenže vzdialene odkazuje na predlohu,  ale málokedy funguje aj ako film. S predlohou je tu spoločný akurát ostrov, prvých 20 minút filmu (ani to nie celých) a občas odkaz na postavu či kúsoček deja. Bláznivá preparácia pôvodného námetu ústi do nečakaného výsledku. Gulliverove cesty totiž v mnohom pripomínajú paródiu vlastného originálu a aj to nie vydarenú a Hollywoodom skôr prevarenú. Dobre sa pozrite na plagát... Vidíte tam úplne všetko? Áno, toho robota v pozadí nevnímajúc. Tak s tým si to akože Gulliver rozdá na férovku. Michael Bay by asi radosť z toho nemal. Vo filme sú desiatky podobných frkov a keď trvajú tri sekundy, sú fajn. Keď ich natiahnete na tri minúty a regulárnu scénu, fungujú už menej.



Príbeh s liliputánmi, ich oklamaním a opätovným získavaním dôvery je akceptovateľný, ale je to slabé na stopáž, kde zvyšok majú vyplniť Blackove blbosti. Áno, je to jeden z mála filmov, kde Black ako stávka na istotu zlyháva. Možno to je mizerným dabingom, ktorý ubral veľa kúzla či aj rôznych prízvukov, ale už samotný scenár tu veľa priestoru nedáva. Blackov humor tu mohol veľa zachrániť, ale to, čo Stiller ako-tak dodal Noci v múzeu, to tu zúfalo chýba.
Pravda, Noc v múzeu, ktorej by sa chceli Gulliverove cesty podobať (pravda, stačí si porovnať náčrt Noci, kde veľký strážnik sledoval malé exponáty vs. Gullivera v krajine s drobcami), mala nielen lepší scenár, reálie a celkovú hustotu zaujímavostí, ale aj veľa dobrých vedľajších hercov. Tu sa mihne Emily Blunt či Jason Segel a viac-menej si musíme vystačiť. Občas epizódka navyše – no stále je to máličko. Už dávno som nezažil v kine paradox, že 87-minútový film dokáže nudiť či pôsobiť tak prázdno. A ak to tvorcovia chceli oživiť muzikálovým číslom na konci, amen-tma.


Korunu nepodarku nasadzuje český dabing, ktorý hneď po Fotroch-lotroch predstavuje úplne to najhoršie, čo nám sem z Prahy poslali. Neviem, či na dabing bolo skutočne tak málo času (asi nie, keď Gulliver u nás štartuje štyri týždne po USA), ale výsledok je taký amatérsky, že voľba hlasov píli uši a jednotlivé hlášky ešte viac.
Nové Gulliverové cesty mali pomerne jasný cieľ – priniesť na predvianočný či novoročný kinotrh voľnú dobrodružnú zábavu v štýle Noci v múzeu. Dostali veľký rozpočet (120 miliónov dolárov), jedného komika (Jack Black dominuje plátnu, hoci nie vždy v dobrom) a prepálili veľkú šancu. Výsledok je toporné a pomerne krátke dobrodružstvo, ktoré predlohu ani nepripomína. Celkové "snaženie" zahlušil český dabing, jeden z najhorších za posledné roky. Ísť do kina? Recenzia hovorí sama za seba...
Gulliver’s Travels (USA, 2010, 84 min.) Réžia: Rob Letterman. Námet: Jonathan Swift – rovnomenná kniha (1726). Scenár: Joe Stillman, Nicholas Stoller. Kamera: David Tattersall. Strih: Alan Edward Bell, Maryann Brandon, Nicolas De Toth, Dean Zimmerman. Hudba: Henry Jackman. Hrajú: Jack Black, Jason Segel, Emily Blunt, Amanda Peet, Billy Connolly, Chris O’Dowd