Kde je hranica medzi pouličným vandalizmom a umením? Kto má právo o tom rozhodovať a aké práva má samozvaný výtvarník, čo strávil dlhé týždne skrášľovaním verejných priestranstiev, ktoré mu však nepatria? Na Slovensku, kde sa občas nikto nemazná ani s  dielami renomovaných akademikov, nám možno takáto debata bude pripadať tak trochu malicherná. Brazílske Sao Paulo, latinskoamerická kolíska umeleckého grafity, ju však berie celkom vážne. Korene, súčasnosť, ale aj možnú budúcnosť miestnej komunity streetartistov, ktorí to dotiahli až do inštitúcií, ako je Tate Modern Gallery, mapuje dokument Grey City (Cidade Cinza), ktorý práve vstúpil aj do slovenských kín.

Prečo sa film, ktorý sa odohráva v Sao Paule nazýva práve Grey City (Sivé mesto)? To divák pochopí už pri prvých záberoch na nekonečnú betónovú džungľu, ktorá sa ani nepokúša predstierať nejaký vyšší estetický zámer.
KINEMAVIDEO3683.
Sivé však neznamená čiernobiele. Nemilosrdne zastavané mesto, v ktorom aj tu a tam prítomný kúsok zelene pôsobí viac klaustrofobicky, než osviežujúco, je síce ideálnou živnou pôdou pre pocity frustrácie a monotónnosti. Zároveň sa v ňom ale zrodila úprimná iniciatíva, ktorá si kladie za cieľ povýšiť tento chaos na obrovskú pouličnú galériu súčasného umenia.

Uprostred tejto iniciatívy stojí skupinka spriaznených duší, pre ktoré je grafity oveľa viac, než len pubertálna škodoradosť zo zakázaného ovocia. Čarbanie po stenách vyšperkovali na originálny kreatívny proces, na spoločných dielach, ktoré pokrývajú aj niekoľko stoviek metrov štvorcových, pracujú celé týždne. Ich vrcholné dielo lemovalo cestu pred jedným z mestských podjazdov. Hoci bolo iste od začiatku priam neprehliadnuteľné, tú pravú pozornosť si získalo až keď ho mesto dalo zatrieť na sivo... Práve tento incident, ktorý starosta Sao Paula pod tlakom médií označil za „omyl“ sa stal aj odrazovým mostíkom pre film Grey City.
Pokiaľ vás streetart, grafity a hip-hopová kultúra zaujímajú, odpoveď na otázku, či sa vám Grey City oplatí vidieť už iste poznáte. Vďaka vysokej koncentrácii skutočne kvalitných výtvarných počinov ju ale rozhodne možno odporučiť aj širšiemu spektru milovníkov neortodoxného umenia. Napokon, film je do veľkej miery práve príspevkom do stále aktuálnej debaty o podstate, hodnote a poslaní umenia ako takého. Ako sonda do špecifík života v Sao Paule môže Grey City tiež obohatiť nadšeného cestovateľa, či skrátka fanúšika všetkého brazílskeho. Dokáže však strhnúť aj ústrednou zápletkou konfliktu medzi radnicou a pouličnými umelcami?

Hoci vám pravdepodobne streetartisti budú sympatickí a záporáci (alibistický starosta a ignorantská čata „zatieračov“) pôsobia naozaj opovrhnutia hodne, o naliehavosti ich sporu film veľmi nepresvedčí. Možno mu len chýba tá správna gradácia, ktorú rozbíja množstvo náhodných scénok či záberov. A možno mu tiež nerobí najlepšiu službu skutočnosť, že mesto napokon grafiťákom vlastne ustúpi a oni zase napriek tomu neprestanú „čarbať“ kde a kedy sa im zachce. Nie, že by príznačnosť tohto paradoxu nemala svoju výpovednú hodnotu, no v pozícii hlavného ťahúňa dejovej línie snímky pôsobí až príliš vágne.
Viac teda možno upútajú osobné príbehy, výpovede a úvahy jednotlivých streetartistov. Príjemne vás prekvapia, najmä ak ste si až do teraz mysleli, že na steny maľujú len nezrelé deti. Drzý humor a šmrnc, aký ste možno videli v podobne ladenej snímke Exit Through the Giftshop, však od tohto filmu nečakajte.
Cidade Cinza (Brazília / UK, 2013, 79 min.)Réžia: Marcelo Mesquita, Guilherme Valiengo. Scenár: Felipe Lacerda, Marcelo Mesquita, Peppe Siffredi. Hrajú: Fabio Cypriano, Luis Alves da Costa, Egas Marcolino de Assis