|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 18.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Sláva, Slávka
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. 04. 2007
Goyove prízraky
Tento týždeň prichádzajú do kín dva filmy režisérov pochádzajúcich z generácie tzv. českej novej vlny a dopĺňajú tak v našej distribúcii ďalších dvoch predstaviteľov rovnakého obdobia – Jiřího Menzla (Obsluhoval jsem anglického krále) a Věru Chytilovú a jej Hezké chvilky bez záruky. S novými dielami sa hlásia prominenti (nielen) českej kinematografie Jan Němec a Miloš Forman. Ako námet obom poslúžili osudy výtvarných umelcov, tvoriacich v rozličných historických obdobiach a spoločensko-politických podmienkach, Toyen a Francisca de Goyu. Zatiaľ čo Němec zvolil formu náročného umeleckého experimentu, v ktorom sa vrstvia roviny obrazu a zvuku a vytvárajú komplexné (a komplikované) podobenstvo o umelkyni, umení a dobe, Forman si vybral divácky atraktívnejšiu a schodnejšiu cestu.
O tom, že Forman pripravuje projekt o španielskom maliarovi, sa šepkalo čoraz hlasnejšie už pomerne dlho. Film predchádzalo vydanie rovnomennej knihy, ktorej autorom je sám Forman spolu so slávnym scenáristom a spisovateľom Jean-Claude Carriérom. Poslúžila viac-menej ako literárny scenár; Forman preniesol na filmové plátno v podstate celú hlavnú dejovú líniu a všetky hlavné postavy. Výnimkou je vari úplný úvod knihy, kde autori venujú pozornosť vývoju inkvizítora Lorenza, jeho detstvu a dospievaniu.
Vo filme sa s Lorenzom (Javier Bardem) stretávame už v dospelom veku. Od začiatku nám je predstavený ako muž na poprednom mieste v rámci mimoriadne vplyvnej a dôležitej inštitúcie – španielskej inkvizície. To si vyslúžil svojím prístupom, v ktorom sa snúbi neoblomná viera v to, čo hlása, prísnosť a zároveň umiernenosť. Lorenzo je, skrátka, muž s mocou a svoje postavenie si uvedomuje v plnom rozsahu. Vie, že si môže dovoliť zastať sa kontroverzného maliara Goyu (Stellan Skarsgård) a argumentovať veľmi uvážene v jeho prospech. Je naklonený jeho práci, je presvedčený, že Goya na svojich plátnach ukazuje svet, aký je, a pred tým netreba zatvárať oči. Jeho obdiv ku Goyovi vedie k tomu, že si ho zvolí za autora svojho portrétu. V jeho ateliéri však nie je jediným návštevníkom, Goya v rovnakom čase portrétuje aj dcéru obchodníka – Inés Bilbatúovú (Natalie Portmanová). Medzi touto trojicou postáv rysujú Forman s Carriérom na pozadí dynamicky sa vyvíjajúcich historických udalostí zaujímavé vzťahy.
Goyove prízraky vo viacerých ohľadoch priamo nadväzujú na americkú časť Formanovej tvorby, aj keď tentoraz sú štáb a produkcia filmu čiastočne európske. Objavuje sa tu podobná téma, známa už z Preletu nad kukučím hniezdom, ale aj Amadea či z Ľud verzus Larry Flint, boj jednotlivca proti establishmentu. Dôraz sa tu kladie na stret silných charakterov – Lorenza a Goyu. Zaujímavosťou je, že Forman ich nechá prejsť istým vývojom v rámci príbehu. Pomáha si efektívnou skratkou »o 15 rokov neskôr«. To mu umožňuje bez doslovného vysvetľovania a naťahovania stopáže ukázať dve celkom odlišné tváre oboch postáv. Opiera sa pritom o herecké výkony v hlavných úlohách, vynikne najmä Javier Bardem. Dostáva najviac priestoru (aj po spomínanom »oklieštení« predlohy), hoci nehrá Goyu.
Aby som sa vyhol spoilerom, nebudem sa tu venovať podrobnostiam jeho prerodu. Pripomeniem však, že jeho postava je zaujímavá v oboch častiach filmu a obe polohy stvárnil Bardem naozaj vynikajúco. Nepochybne zaujímavý je aj Stellan Skarsgard, aj keď Goyov prerod nie je natoľko jednoznačný, ako u Lorenza. Skarsgardovi sa darí úspešne vystihnúť vnútorné boje a pohnútky trýzneného maliara. Problematickejšia je už Natalie Portmanová, ktorej síce sedí prvá poloha (dospievajúca slečna), no v druhej podľa mňa nezvláda svoj part celkom presvedčivo. Situácia, v ktorej sa Inés ocitne po 15 rokoch, je mimoriadne zložitá a Portmanová ju nedokáže utiahnuť bez zaváhania a problémov. Táto časť úlohy si vyžaduje nielen peknú tváričku, ale aj kvalitný herecký prejav a ten nevznikne v maskérni (Portmanovú tu kozmeticky »skrášľovali«). Jednoducho povedané, táto postava je kvôli svojej hereckej predstaviteľke v druhej časti najmenej zaujímavá.
Odvážim sa tvrdiť, že vo Formanovom filme sú práve postavy a ich hereckí predstavitelia tým najdôležitejším. Portrét doby, vykreslenie jednotlivých historických udalostí a peripetií je tu takpovediac iba kulisou. Postavy sa síce prispôsobujú dobe, zmene ideológie a podobne, ale toto všetko sa nám pripomína práve cez ne, a nie autonómne. Sledujeme vplyv historických udalostí na postavy, prostredníctvom toho si vytvárame obraz o danej situácii. To vynikne napríklad v scéne, v ktorej sa Goya háda s Lorenzom o tom, kto z nich je »kurva«. Muži s výsostne odlišnými hodnotovými systémami sa tu dostávajú do konfliktu, keď sa im ich systémy (napriek rozdielnostiam) zrúcajú ako domčeky z karát na základe vonkajších skutočností a vplyvov. Nedá sa vari nespomenúť si na podobný konflikt medzi Mozartom a Salierim vo Formanovom opuse Amadeus.
Technické spracovanie filmu nie je vôbec diletantské. Nesledujeme tu síce dych vyrážajúce obrazové kompozície ako napríklad v Kupcovi benátskom, no stále je na čo pozerať. V pamäti mne osobne utkvela scéna, v ktorej hluchý Goya stojí pri okne a pozoruje výbuchy v nočnom meste. Niektoré scény však skrývajú podľa môjho názoru potenciál, ktorý nebol rozvinutý v plnej miere. !SPOILER: Trailer naznačoval výtvarne zaujímavo riešenú scénu, v ktorej Inés spolu s ostatnými väzňami vychádza z väzenia po rozpustení inkvizície. Vo filme je táto scéna mimoriadne krátka a nevyznieva tak intenzívne, ako sa domnievam, že by mohla. SPOILER! Viacerí českí recenzenti tvrdili, že Forman, aj keď je vo svete filmu autorita, môže chybovať a že práve v prípade Goyových prízrakov to dokazuje. S týmto názorom sa nestotožňujem. Hoci nejde o jeho najlepší film, ani nie je najlepším filmom o výtvarnom umelcovi (nedosahuje napríklad epických rozmerov Tarkovského Andreja Rubľova), je to kino na úrovni. Neurazí, nie je primitívne, zaujme silnými postavami a vynikajúcimi hereckými výkonmi. A to, myslím, za návštevu kina stojí.
Goya’s Ghosts (Španielsko/USA, 2006, 114 min.) Réžia: Miloš Forman. Scenár: Miloš Forman, Jean-Claude Carrie`re. Kamera: Javier Aguirresarobe. Hudba: Adam Boome. Hrajú: Javier Bardem, Natalie Portman, Stellan Skarsga°rd, Randy Quaid, Blanca Portillo, Michael Lonsdale, José Luis Gómez
Vo filme sa s Lorenzom (Javier Bardem) stretávame už v dospelom veku. Od začiatku nám je predstavený ako muž na poprednom mieste v rámci mimoriadne vplyvnej a dôležitej inštitúcie – španielskej inkvizície. To si vyslúžil svojím prístupom, v ktorom sa snúbi neoblomná viera v to, čo hlása, prísnosť a zároveň umiernenosť. Lorenzo je, skrátka, muž s mocou a svoje postavenie si uvedomuje v plnom rozsahu. Vie, že si môže dovoliť zastať sa kontroverzného maliara Goyu (Stellan Skarsgård) a argumentovať veľmi uvážene v jeho prospech. Je naklonený jeho práci, je presvedčený, že Goya na svojich plátnach ukazuje svet, aký je, a pred tým netreba zatvárať oči. Jeho obdiv ku Goyovi vedie k tomu, že si ho zvolí za autora svojho portrétu. V jeho ateliéri však nie je jediným návštevníkom, Goya v rovnakom čase portrétuje aj dcéru obchodníka – Inés Bilbatúovú (Natalie Portmanová). Medzi touto trojicou postáv rysujú Forman s Carriérom na pozadí dynamicky sa vyvíjajúcich historických udalostí zaujímavé vzťahy.
Goyove prízraky vo viacerých ohľadoch priamo nadväzujú na americkú časť Formanovej tvorby, aj keď tentoraz sú štáb a produkcia filmu čiastočne európske. Objavuje sa tu podobná téma, známa už z Preletu nad kukučím hniezdom, ale aj Amadea či z Ľud verzus Larry Flint, boj jednotlivca proti establishmentu. Dôraz sa tu kladie na stret silných charakterov – Lorenza a Goyu. Zaujímavosťou je, že Forman ich nechá prejsť istým vývojom v rámci príbehu. Pomáha si efektívnou skratkou »o 15 rokov neskôr«. To mu umožňuje bez doslovného vysvetľovania a naťahovania stopáže ukázať dve celkom odlišné tváre oboch postáv. Opiera sa pritom o herecké výkony v hlavných úlohách, vynikne najmä Javier Bardem. Dostáva najviac priestoru (aj po spomínanom »oklieštení« predlohy), hoci nehrá Goyu.
Aby som sa vyhol spoilerom, nebudem sa tu venovať podrobnostiam jeho prerodu. Pripomeniem však, že jeho postava je zaujímavá v oboch častiach filmu a obe polohy stvárnil Bardem naozaj vynikajúco. Nepochybne zaujímavý je aj Stellan Skarsgard, aj keď Goyov prerod nie je natoľko jednoznačný, ako u Lorenza. Skarsgardovi sa darí úspešne vystihnúť vnútorné boje a pohnútky trýzneného maliara. Problematickejšia je už Natalie Portmanová, ktorej síce sedí prvá poloha (dospievajúca slečna), no v druhej podľa mňa nezvláda svoj part celkom presvedčivo. Situácia, v ktorej sa Inés ocitne po 15 rokoch, je mimoriadne zložitá a Portmanová ju nedokáže utiahnuť bez zaváhania a problémov. Táto časť úlohy si vyžaduje nielen peknú tváričku, ale aj kvalitný herecký prejav a ten nevznikne v maskérni (Portmanovú tu kozmeticky »skrášľovali«). Jednoducho povedané, táto postava je kvôli svojej hereckej predstaviteľke v druhej časti najmenej zaujímavá.
Odvážim sa tvrdiť, že vo Formanovom filme sú práve postavy a ich hereckí predstavitelia tým najdôležitejším. Portrét doby, vykreslenie jednotlivých historických udalostí a peripetií je tu takpovediac iba kulisou. Postavy sa síce prispôsobujú dobe, zmene ideológie a podobne, ale toto všetko sa nám pripomína práve cez ne, a nie autonómne. Sledujeme vplyv historických udalostí na postavy, prostredníctvom toho si vytvárame obraz o danej situácii. To vynikne napríklad v scéne, v ktorej sa Goya háda s Lorenzom o tom, kto z nich je »kurva«. Muži s výsostne odlišnými hodnotovými systémami sa tu dostávajú do konfliktu, keď sa im ich systémy (napriek rozdielnostiam) zrúcajú ako domčeky z karát na základe vonkajších skutočností a vplyvov. Nedá sa vari nespomenúť si na podobný konflikt medzi Mozartom a Salierim vo Formanovom opuse Amadeus.
Technické spracovanie filmu nie je vôbec diletantské. Nesledujeme tu síce dych vyrážajúce obrazové kompozície ako napríklad v Kupcovi benátskom, no stále je na čo pozerať. V pamäti mne osobne utkvela scéna, v ktorej hluchý Goya stojí pri okne a pozoruje výbuchy v nočnom meste. Niektoré scény však skrývajú podľa môjho názoru potenciál, ktorý nebol rozvinutý v plnej miere. !SPOILER: Trailer naznačoval výtvarne zaujímavo riešenú scénu, v ktorej Inés spolu s ostatnými väzňami vychádza z väzenia po rozpustení inkvizície. Vo filme je táto scéna mimoriadne krátka a nevyznieva tak intenzívne, ako sa domnievam, že by mohla. SPOILER! Viacerí českí recenzenti tvrdili, že Forman, aj keď je vo svete filmu autorita, môže chybovať a že práve v prípade Goyových prízrakov to dokazuje. S týmto názorom sa nestotožňujem. Hoci nejde o jeho najlepší film, ani nie je najlepším filmom o výtvarnom umelcovi (nedosahuje napríklad epických rozmerov Tarkovského Andreja Rubľova), je to kino na úrovni. Neurazí, nie je primitívne, zaujme silnými postavami a vynikajúcimi hereckými výkonmi. A to, myslím, za návštevu kina stojí.
Goya’s Ghosts (Španielsko/USA, 2006, 114 min.) Réžia: Miloš Forman. Scenár: Miloš Forman, Jean-Claude Carrie`re. Kamera: Javier Aguirresarobe. Hudba: Adam Boome. Hrajú: Javier Bardem, Natalie Portman, Stellan Skarsga°rd, Randy Quaid, Blanca Portillo, Michael Lonsdale, José Luis Gómez
Goyove prízraky
Autor: Michal Michalovič
Zdroj: Kinema