Johnny Blaze podpísal zmluvu s diablom a prichádza na svet ako Ghost Rider. Horiaca lebka útočí aj na slovenské kiná...

Ghost Rider je adaptácia komiksu s pomerne dlhou históriou. Meno režiséra Marka Stevena Johnsona nie je vo svete tohto žánru vôbec neznáme. Tento chlapík nakrútil pred štyrmi rokmi Daredevila s Benom Affleckom a hoci si nezaistil priazeň kritikov, premiéra na Valentína roku 2003 obmäkčila srdce fanúšikov (a pri pohľade na tržby asi aj ich priateliek) a bol z toho slušný hit. Johnson sa preto rozhodol pokračovať v žánri, kde sa mu zadarilo. Zameral sa na ďalšieho hrdinu zo stajne Marvelu a začal nakrúcať. Ale to bolo ešte v roku 2005 a medzitým sa zmenilo vo výrobnom tíme snáď 95% mien a výsledok sa prekladal niekoľkokrát. Naposledy z leta 2006 na Valentína 2007 (a u nás napríklad z 1. na 15. marca, detail, ale do mozaiky pekne zapadajúci). Dôvody boli viaceré – chvíľu bol na vine casting, potom zase séria trikov, občas sa musel prepísať aj kus scenára a výsledkom je 120-miliónový rozpočet s veľkou obavou o zaplatenie. Ešteže Sony má často po ruke šikovný marketing, takže Ghost Rider sa nakoniec asi zaplatí a netreba pri ňom tipovať ďalší výbuch a la Stealth, ktorý sa do našich kín ani nedostal. 


Johnny Blaze je motorkár milujúci šialenú jazdu a kaskadérske kúsky. V minulosti sa však spriahol s diablom a podpísal s ním zmluvu, aby mohol chrániť dve milované osoby – svojho otca a svoju lásku Roxanne (Eva Mendes). Lenže čas plynie a zmluva začína nadobúdať na dôležitosti, Mefistofeles vytvára jeho alter ego menom Ghost Rider, ktorý má v podobe jazdca s horiacou hlavou na ťažkotonážnej mašine bojovať proti štvorici prízrakov resp. ťažko identifikovateľných nepriateľov, ktorým sa neprirodzene menia rôzne časti tela a spočiatku vyzerajú byť úplne nesmrteľní (a námatkovo mi pripomínajú zopár upírskych záporákov z Kráľovnej prekliatych kombinovaných s niektorými zloduchmi z Bladea). Boj Ghost Ridera proti štvorici je nevyhnutný, pretože svet sa ocitá na prahu príchodu apokalypsy a jedine Johnny Blaze alias horiaca lebka ho môže odvrátiť...
Hoci režisér Mark Steven Johnson slušne previedol na plátno Daredevila, pri Ghost Riderovi takú šťastnú ruku nemal. Resp. ostáva pri celej bolestivej dlhočiznej fáze vzniku otázne, koľko z výsledného diela mohol ovplyvniť on sám. Ostaňme pri alternatíve, že jeho slovo pri tvorbe bolo dostatočne veľké, keď je podpísaný aj pod scenárom a rýchlo zistime, prečo Ghost Rider nefunguje tak, ako by mohol.
Ghost Rider je už pri prvom pohľade na scenár vyznačujúci sa menšou mierou akcie v prvej polovici snímky, krásnym exemplárom úvodného titulu do potenciálnej filmovej série. V praxi to znamená asi toľko, že nás čaká kopa backgroundových scén, spomienky na detstvo, dôvody či postupný vznik superhrdinu a zároveň aj fakt, že veľa efektov nás v prvej hodine nečaká. Je veľmi potrebné, aby vás zaujal hrdina natoľko, aby ste s ním absolvovali jeho zrod a príliš sa nenudili a každý film ponúka inú cestu – napríklad X-Men explanáciu postáv za niekoľko desaťročí a ich cestu do prítomnosti. Spider-Man prostredie strednej školy, meniacu sa platonickú lásku na vážnejšie city a preslnený New York. Dokonca aj Daredevil dokázal upútať – špinou a sugesciou Hell’s Kitchen, kde sa ťažko vyrastá, keď vás vychováva ulica (a tobôž, keď máte to nešťastie a stratíte zrak). Ghost Rider je na rozdiel od Daredevila síce iba o 15 minút dlhší, ale vo výsledku sa zdá rozdiel aspoň polhodinový. A čo je horšie, prvá polovica, resp. entré do hrdinovho sveta je nemastné-neslané. Pozícia motorkárskeho hrdinstva je málo efektná a snaha o určitú diabolskú temnotu tiež nevychádza úplne na výbornú, nehovoriac o výrazne patetickej detskej a neskôr aj dospelej subtémy lásky. Škoda.


Je celkom možné, že túto slabučkú hodinku si uvedomili aj samotní tvorcovia, no už bolo neskoro na opätovné pretáčanie. A tak prehodili do druhej polovici výhybku na poriadne odlišnú koľaj (asi ako zo štyridsaťročnej lokálky na moderné TGV), a tak druhá hodina filmu obsahuje viac Ghost Ridera, menej minulosti, viac prítomnosti, veľa akcie s rôznorodou kvalitou efektov a napokon aj pomrkávanie do budúcnosti a možného vzniku ďalšieho dielu v rámci rodiacej sa filmovej série. To znamená, že zrazu sa musia zapojiť do akcie až štyria záporáci (ich počet je nepríjemne vysoký a zakomponovanie dosť zbrklé) a Ghost Riderovi poriadne zavariť, no ten sa už nemôže vrátiť späť, a tak musí a chce bojovať. A možno sa napokon zmení aj vo vnútri a nebude sebecky bojovať za osoby, ktoré miluje, ale za všetkých nevinných. Aj hrdinovia s alter egom horiacej lebky môžu mať, holt, ušľachtilé ciele...
Premrštená stopáž a výrazne odlišné polovice sú dôvodom pre nekonzistentnosť celého filmu. Daredevil sa odohrával v jednom duchu, trval cca 90 minút a stačilo to. Mal dobrú atmosféru vyhovujúcu svetu hrdinu i divákom. Ghost Rider také nič nemá – je naťahovaný, tlačí zbytočne na pílu, kde nemusí (úmorné vysvetľovanie budúcnosti a dávanie šance láske), prechod v polovici filmu je príliš tvrdý a snaha o vykreslenie hororovo-westernovej atmosféry vôbec nevychádza. Rovnako ani zahrnutie príliš veľkého množstva zloduchov či márny pokus o vážnu temnotu a la Vrana. Viaceré akčné scény i efekty sú poskladané tak, že sa jednoducho budete baviť a zo srdca rehotať, aký patetický môže byť vlastne komiks, ak sa berie príliš vážne. TOTO je krásny exemplár, pri ktorom sa niekto rozhodol urobiť z komiksu pomaly najvážnejší film roka... Pôsobí to nechtiac smiešne.


Premenlivá kvalita efektov, dlhé minúty, slabo napísaní zloduchovia, trasľavá réžia a... prekvapivo neadekvátne herecké výkony. Nicolas Cage v civile miluje komiks Ghost Ridera, no mohol mu venovať aj viac hereckých výrazov, ako iba look vyoranej myšky alebo chechtajúcej sa lebky (OK, to vlastne už nie je Cage, ale špeciálny efekt). Na Evu Mendes sa dobre pozerá, ale to je všetko. Hlbší výstrih a už nič iné nemusí mať v scenári predpísané, s týmto zadaním si pri množstve divákov vystačí. Peter Fonda či Wes Bentley sa berú príliš vážne a uberajú filmu ten patričný odľahčený tón blockbustera a hrajú ako v Shakespearovej dráme.
Keď sa s odstupom času pozrieme na komiksové filmy za posledných päť rokov, tak Ghost Rider si vedie dosť slabo. Dokonca padá až niekde na úroveň Fantastickej štvorky. Ak mám vytýčiť hodnotiacu stupnicu ľahkého nadpriemeru (Daredevil) a ťažkého priemeru až podpriemeru (Elektra), tak Ghost Rider veru padá... až k tej nie veľmi podarenej béčkovej Elektre. A to je smutné... Môže nám to vynahradiť druhý diel? Uvidíme (asi ako pri druhej F4).
Ghost Rider (USA, 2007, 114 min.) Réžia: Mark Steven Johnson. Scenár: Mark Steven Johnson. Kamera: Russell Boyd, John Wheeler. Hudba: Christopher Young. Hrajú: Nicolas Cage, Eva Mendes, Wes Bentley, Sam Elliot, Donal Logue, Peter Fonda