Paul Gauguin bol exotom so srdcom umelca. Vedel, že kariéra maliara bola stvorená preňho, plátno bral ako primárny prostriedok sebavyjadrenia. Ak mu čosi stálo v ceste, vedel ísť cez mŕtvoly. Keď sa jedného dňa ocitol v kríze, rozhodol sa odísť na Tahiti so slovami: „Pozrite sa okolo seba. Žiadna tvár ani krajina, ktoré by stáli za to namalovať.“ Jeho rozhodnutiu však nikto nerozumel, kamaráti skláňali hlavy, túžili sa venovať svojim rodinám.

Nakoniec sa Gauguin plavil na tahitskej lodi sám, zanechal za sebou všetkých; známych, priateľov, deti i svoju družku. Umelec sa ocitol v primitívnej spoločnosti animalistických ľudí. Na divú krajinu si postupne zvykol a udomácnil sa.
Paul Gauguin je veľmi zaujímavou postavou dejín post-impresionizmu. Na strane jednej maliar ide za svojím snom bez ohľadu na svoje zdravie či potreby okolia. To z neho robí postavu dejín, ktorá v ľuďoch vyvoláva akúsi fascináciu zmiešanú s odporom. Ten pramení práve z jeho sebeckosti.
KINEMAVIDEO4670.
Mnohých od postavy Gauguina odrádza vzťah s mladučkou Tehurou, ktorá mala podľa dobových zápisov len trinásť rokov! Kdesi vo vnútri bol totiž umelec divochom, chcel byť jedným z domorodcov. Samozrejme, režisér snímky Edouard Deluc tento fakt poňal iným spôsobom a rozhodol sa ho skryť za rúcho vyspelej herečky Tuheï Adams. Tým si však veľmi nepomohol, jeho úsilie vo vodách radikálneho feminizmu pôsobí skôr ako obrana pedofílie.
Navyše sa snímka v mnohých historických faktoch realite vymyká. Áno, historici si poohovárajú a fanúšikovia filmu sa možno naučia čosi o umení, je však dôležité vedieť, že titul treba brať s rezervou.

Režisérsky nováčik Edouard Deluc má na konte niekoľko kratších francúzskych snímok a celovečernú komédiu Mariage à Mendoza. Gauguin je, zdá sa, jeho prvým titulom, ktorým získa pozornosť divákov aj u nás. Môže za to aj výber hercov, medzi ktorými dominuje oceňovaný Vincent Cassel (Čierna labuť). Cassel je schopný zahrať takmer každú postavu, pristanú mu mierne vyšinuté povahy „záporákov“, no so štetcom v ruke tiež nie je na zahodenie. V prehľadom sa dokáže ponoriť do duševného rozpoloženia zostarnutého maliara bojujúceho o posledný náter farby.
Za týmto presvedčivým výkonom stoja hodiny drilu, Cassel absolvoval kurzy v umeleckej škole. Študoval zápisy samotného Gauguina, ktoré sa zachovali z obdobia na Tahiti. Toto autentické zobrazenie podkopáva len akási nízka angažovanosť zo strany tvorcov.

Ako aj Cassel správne poznamenal v rozhovore pre francúzsky magazín Número, len málokomu sa podarí vytvoriť tak verný profil Edith Piaf ako Marion Cotillard. Nuž a možno práve to novinke chýba. Cotillard speváčku nadovšetko obdivovala a do svojej role bola ochotná vložiť všetko, čo jej vynieslo zaslúženého Oskara. Gauguin toto úsilie postráda, a to najmä zo strany režiséra.
Film tak zostáva jedným z chladných biografických zápisov, ktoré povedia čo-to o velikánovi žijúcom v post-impresionistickej dobe, umelcovi neuznanom až do doby jeho úmrtia, ktorý bol pre svoje nadanie ochotný obetovať všetko.
Gauguin - Voyage de Tahiti (Francúzsko, 2017, 102 min.)Réžia: Edouard Deluc. Scenár: Etienne Comar, Edouard Deluc, Thomas Lilti, Sarah Kaminsky. Hrajú: Vincent Cassel, Ian McCamy, Malik Zidi, Marc Barbé, Samuel Jouy, Pua-Taï Hikutini, Tuheï Adams...