Ako sa cíti človek všade doma, takisto sa necíti doma nikde.. Takto začína svoje rozprávanie hlavná postava dokumentu Venduly Bradáčovej, Dorota Nvotová, s Nepálskym menom Fulmaya, teda Kvet lásky. Vyzerá to tak, že sa Dorota v Nepále zabývala a celkom sa jej darí - má vlastnú cestovku, vydala sa za Angličana Johnyho, pracuje pre detský domov Happy Home, pre ktorý zabezpečuje financie prostredníctvom sponzorov z Čiech a Slovenska. V detskom domove má svoju obľúbenkyňu - trojročné dievčatko nájdené v kontajneri s rovnakým menom Fulmaya. V dokument tak nejde celkom o slovenskú Fulmayu, ale aj o tú nepálsku. Dorota, vraj s obrázkom svätého Krištofa, patróna cestovateľov v taške, vystupuje do budhistického chrámu. A to nie je jediný z kontrastov vo filme.

KINEMAVIDEO1835.Sprevádza nás pestrofarebným mestom, kde sa láme tradičná nepálska kultúra s modernými prvkami západu. Zaujíma sa o tú temnejšiu stránku tohto mesta - sú ňou detskí bezdomovci - malý, či starší, väčšina z nich fetuje lepidlo z obalov na mlieko. Chce im pomôcť žiť plnohodnotný život, keď nie všetkým, aspoň niekoľkým. Podmienky sú neľahké a aj sloboda musí mať svoje fixné body, aby si ju mohla veľká Fulmaya vychutnávať, no aj tak všetko pôsobí ako dokonalé šťastie.

Dorota napriek tomu nikdy nemá pocit, že je tam, kde má byť. Zlom v príbehu nastáva vtedy, keď Fulmaya zisťuje, že Happy Home, nie je až taký šťastný, ako vyzerá byť. Farebný Nepál, plný zvukov, ruchov a duchovna vystrieda šedá Bratislava. Ešteže si Fulmaya prináša zo sebou nepálsku pestrofarebnosť. Nachádza novú lásku, nepálske záležitosti vybavuje vďaka technike, a aj keď na diaľku, hľadá pre svoj Kvet lásky nový domov...Dokument v celku pútavo rozpráva cez Dorotu jej vlastný príbeh. Prostredie Nepálu je tak čarovné, že vytvára atmosféru samé a nepôsobí ani umelo, ani nadnesene. Príbeh ulice v inšpirácii nikdy neklame, nepálske deti však vôbec nie sú smutné(možno aj „vďaka“ lepidlu). Fulmaya pôsobí stále svojsky, drží si svoj typický prejav, či už ide o postoje, alebo slovník, stále sa hľadá, ale do pomoci deťom ide s plným nasadením. Bradáčová zaujímavo používa v spojení s obrazom opakujúce sa hudobné pasáže, ktoré slúžia na predstavenie ľudí, či miest.

Hoci je dokument celovečerákom, dĺžka je optimálna, film sa končí v momente, kedy by sa divák začal nudiť. Tento film si nájde priaznivcov predovšetkým v cestovateľských radoch, no mohol by uspieť aj u širšieho publika, veď Nepál je pre nás exotika a exotika stále láka!FULMAYA- dievčatko s tenkými nohami (Česká republika, 2013) Réžia: Vendula Bradáčová