Hudobnú komédiu Frank preslávila v médiách skutočnosť, že titulného hrdinu si zahral Michael Fassbender, ktorého tvár je väčšinu filmu skrytá za oválnou papierovou helmou, maskou. Stvárňuje lídra fiktívnej kapely Soronprfbs pohybujúcej sa v žánri experimentálnej hudby. Pred koncertom sa jeden z členov skupiny nervovo zrúti a je narýchlo nahradený mladým hráčom na klávesy, Jonom.

Ako sa ukáže, nebude to posledná príležitosť pre citlivého hudobníka, pretože je následne pozvaný na nahrávanie nového albumu kapely na írskom vidieku. To však kvôli výbušným osobnostiam spoluhráčov môže trvať dlhšie ako pár dní. Čas Jona motivuje publikovať videá zo skúšok na internete, ktoré sa rýchlo stanú kultovými. Kto sa však skrýva za maskou tajomného Franka? Hudobný vizionár, či šialenec?
KINEMAVIDEO3224.
Aj keď kapela Soronprfbs vo filme je fiktívna, môžeme za ňou nájsť reálny predobraz. Hlavný hrdina je inšpirovaný komickým alter-egom anglického komika Chrisa Sieveyho. Ten v päťdesiatych rokoch minulého storočia prvý raz vystúpil s veľkou helmou na hlave, ktorá pripomínala staré animované grotesky. Jeden zo Sieveyho spoluhráčov, Jon Ronson, je aj spoluautorom scenára k novinke Frank. Z pôvodne zamýšľanej biografie sa neskôr stala fikcia.
Na režisérskej stoličke materiál spracoval írsky talent Lenny Abrahamson, ktorého predchádzajúca dráma What Richard Did sa stala najúspešnejším domácim filmom roka 2012. Napriek tomu, že v novinke pracuje s hlavným hrdinom skrytým v maske, Frank je najuveriteľnejším hrdinom príbehu a vzbudzuje viac sympatií než jeho kolegovia. Michael Fassbender nepochybne čelil výzve znázorniť osobnosť postavy jedine cez pohyb a hlas – podarilo sa mu to však bravúrne.

Od začiatku je dôležité si zvyknúť na humor prameniaci hlavne zo zosmiešnenia post-modernej hudby a jej predstaviteľov - z čoho akosi vyplynie, že všetci umelci sú trochu vyšinutí. Aj keď ide o neveľmi novátorský koncept - podobne nekonvenčne ako nedávno Llewyn Davis alebo v minulosti The Commitments od Alana Parkera prináša Frank do žánru hudobných filmov zvrat. Tentoraz zobrazenie odvrátenej strany úspechu, jeho trpkosť a nestálosť.
Vývoj príbehu sa v poslednej tretine obráti v nečakané vytriezvenie z túžby po pozornosti. A s tým spojenú krízu identity, kedy sa stiera hranica medzi skutočnou osobnosťou hudobníka a jej ilúziou vytvorenou fanúšikmi. Frank trefne reflektuje dobu, kedy sa sláva, možno viac než inokedy predtým, stala otázkou náhody. Kedy stačí jediný tweet, jediné video na Youtube a s trochou šťastia sa môžete stať stredobodom internetu. Najvtipnejší je však film paradoxne na začiatku, kedy sa v úvodnej scéne prenesieme do hlavy amatérskeho hudobného skladateľa a neskôr s postavami pociťujeme stupňujúce sa napätie medzi jednotlivými členmi kapely zavretými v lesnej chatke – ktorá pripomína zrub z hororu Lesný duch.

Abrahamson nezabúda popri atmosfére ani na hudbu, tá predsa musí ostať centrom hudobného filmu. „Hneď od začiatku nám bolo jasné, že aj keď používame excentrické a nekonvenčné skladby, tak musia byť skutočne dobré,“ vyjadril sa pre portál The Skinny. A naozaj, z muziky, ktorú herci mimochodom nahrávali naživo počas natáčania, je cítiť nadšenie a hravosť - čo samo o sebe vyzdvihuje kontrast medzi prácou pre slávu a prácou pre lásku k práci.
Ťažko povedať, z akých motívov bol natočený Frank so svojou hviezdnou hereckou zostavou, mnohé však naznačuje výborná záverečná pesnička s názvom „I love you all“. Nech je totiž konečný zážitok z filmu akýkoľvek, z kinosály vás vyprevadí úsmevom.

Frank (UK/Írsko, 2014, 95 min.)Réžia: Lenny Abrahamson. Hrajú: Michael Fassbender, Domhnall Gleeson, Maggie Gyllenhaal