Súčasťou putovnej česko-slovenskej filmovej prehliadky Projektu 100, ktorú tento rok uvedie štyridsaťštyri kín (čo je napriek lichotivo vysokému číslu, menej ako polovica v porovnaní s partnerským Českom)  po celom Slovensku je i druhý celovečerný film britskej režisérky a scenáristky Andrey Arnold. Štyridsaťdeväť ročná režisérka nadväzuje na líniu sociálne ladených drám svojich krajanov Mikea Leigha či Kena Loacha a do centra príbehu stavia bežných ľudí so svojimi „nezaujímavými“ problémami.





 Pätnásťročná Mia je z neúplnej rodiny, žije so svojou matkou Joanne a nevlastnou sestrou Tyler na periférii britského Essexu. Panelové sídlisko je miestom bez perspektívy, je akváriom (fish tank) a možno v ňom plávať po prúde i proti nemu, nikdy nie však mimo neho. V danom vytýčenom priestore je známe každé zákutie no za jeho stenami je svet vzdialený a cudzí. Mladá matka a jej liberálna výchova vytvárajú vhodné podmienky pre rebelstvá dospievajúcej Mii. Tá sa poflakuje po meste, opíja a vyhľadáva konflikty. Neostýcha sa používať vulgarizmy a keď na to príde, nie sú jej cudzie ani i údery. Je neukáznená,  problémová a zopár pohlavkov by jej určite nepadlo na škodu. 



Disharmóniu rodinného prostredia naruší Joannin nový priateľ. Pohľadný a pozorný Connor vnesie do ženskej domácnosti závan nového života. Na balkóne vejú pánske košele, matkina tvár žiari radosťou a odstrčeným deťom sa  dostáva pozornosti (niektorým i výchovný výprask). Connor sa stáva objektom vzrastajúceho záujmu nie len pre matku, ale i pre dospievajúcu dcéru.
Uzatvorený, ohraničený priestor akvária sa neformuje len v neosobnom britskom predmestí, ale i okolo hlavnej hrdinky. Mia sa uzatvára sama do seba. Z nenávisti, urážok a konfliktov stavia múr, ktorým sa chráni pred nepochopením okolia. Vo svojom mikrosvete sa utieka k idolom z televíznych videoklipov a tajne sníva o kariére tanečnice. Režisérka sa nesnaží jej neobratné kreácie žiadnym spôsobom hodnotiť (to necháva na divákovi). Samotnú postavu necháva zakúsiť pád zo sna do reality. V jedinom momente Mia vytriezvie z detskej ilúzie a seba i diváka tak presvedčí o vlastnej dospelosti. Bohužiaľ si túto uvedomelosť nedokáže udržať a v ďalšej scéne opäť vykoná nezmyselnú hlúposť. 


Drsné, neštylizované prostredie a slangový prejav dopĺňa prirodzené neherctvo Katie Jarvis v hlavnej úlohe, ktorá na plátne stvárnila samú seba. Skvele jej pri tom sekunduje stále populárnejší Michael Fassbender ako osudový muž. Výrazný sociálny aspekt príbehu dopĺňa kamera Robbie Ryana. Tá v istých momentoch z tesnej blízkosti pozoruje tváre postav a ich mimické záchvevy, aby v nasledujúcom rozochvenom, nestálom obraze sledovala emóciami nabitý útek či inú z foriem filtrovania negatívnej energie.
Snímka Fish tank je neľútostnou fackou preberajúcou z detskej letargie. Rozprávkovo- metaforické prvky (ako uväznená biela kobyla) sa v nej snúbia s obrazom nižšie postavenej sociálnej vrstvy v neľahkom svete spoločenskej prázdnoty bez hodnôt. Miina dynamika a výbušnosť dodávajú filmu tempo, ktoré príbeh i hrdinku poháňajú stále v pred. Nedovoľuje zastaviť a ani len spomaliť.