Slovenský film žije. Slovenský film žije najmä vďaka dokumentárnej tvorbe. Pomer dokumentárnych snímok k hraným uvádzaných v kinách je totiž podstatne vyšší, ako napríklad u našich bývalých bratov na západe (aj otázka spolužitia etník je vo filme zásadná) a zrejme aj inde v Európe. Stáva sa z toho akési špecifikum našej kinematografie a vlna sociálnych drám na tom asi nič nezmení. Vyvstávajú tak nutne otázky ohľadom oprávnenosti vyžadovania si platby za niečo, čo by podľa mnohých malo dostať ihneď po dokončení priestor vo vysielaní verejnoprávnej televízie. Dokumenty do kín patria, ale nie všetky. Do akej kategórie spadá študentský film mladej absolventky dokumentárnej tvorby na FTF VSMU Vladislavy Plančíkovej, Felvidék- Horná zem? Oplatí si priplatiť a vidieť ho na veľkom plátne? Horná zem, alebo Felvidék boli stručne povedané južné oblasti Slovenska obývané Maďarmi. Počas a po druhej svetovej vojne, na základe Benešových dekrétov, bol odsúhlasený deport nemeckých a maďarských občanov z našej republiky. V prípade tých maďarských však šlo o akúsi výmenu za Slovákov, ochotných sa vrátiť naspäť. Toľko veľmi stručne o ústrednej téme dokumentu. Všetky ostatné podrobnosti, informácie z prvej ruky, čiže z úst priamych účastníkov "akcie" a dejinné súvislosti sa dozviete totiž z filmu. Paradoxne čím menej viete, tým bude servírovanie nových informácii heslom "škola hrou" zábavnejšie.


.Sympatická režisérka (nech vás neklame adjektívum filmu "študentský", má za sebou viacero uvedení svojich filmov na festivaloch) sa totiž rozhodla pre veľmi odvážnu formu prezentácie jednej z bolestivejších etáp našej histórie (Česi tomu hovoria "kostlivec ve skříni"). Presnejšie povedané, odvážna nie je ani tak forma, ako kombinácia troch klasických filmárskych prístupov. Animácia, archívne zábery a výpovede "hovoriacich hláv". Ide to dokopy? Ak sa vie ako nato a vznikne tak koherentný a zmysluplný celok, tak jednoznačne. 

Za prvé animácia. Slovenskú animáciu spoznáte na prvý pohľad. Neviem, kto je zodpovedný za vizuálny prejav súčasných a budúcich animátorov na Filmovej fakulte a aký silný je u nás odkaz Jana Švankmajera, ale práca Terézie Mikulášovej mi evokuje ihneď mnohé ďalšie slovenské animované filmy. Podstatná je však v tomto prípade zhoda formy s obsahom a významová prepojenosť s ďalšími formami interpretácie. Táto zhoda a prepojenosť sa totiž blížia v mojich očiach k dokonalosti vďaka správnemu načasovaniu ich alternácie s "realitou" a vtipu animovaných sekvencií. Za druhé archívne zábery. Udalosti, späté s druhou svetovou vojnou a obdobím tesne po nej nepatria medzi ľudové povesti (aj ďalších 40 rokov, ale to sem nepatrí) a tomu zodpovedá aj výber materiálu, zapožičaný z SFÚ. Po informačnej stránke bohaté záznamy nás uvedú priamo do víru najmä povojnových udalostí, charakteristických podpisovaním dôležitých zmlúv notoricky známych politikov, alebo deportáciami občanov maďarskej národnosti a režisérka sa nevyhýba ani autentickým záberom hromadného vraždenia Nemcov.

Výpovede. Mnohí z pamätníkov neslávnych udalostí sú ešte nažive a je tak chvályhodné, že máme možnosť byť svedkami ich autentických spovedí, ktoré častokrát prežívajú aj po rokoch veľmi emotívne. Tvorcovia však vedia, v ktorý moment uprednostniť strih pred dlhším pohľadom na plačúcu tvár a nenechať tak diváka v zbytočnom pocite citového vydierania z ich strany. Tohto priestupku sa dopustili iba raz a kupodivu to pôsobí adekvátne situácii. Svedkov je však stále dosť a režisérka nevie, aké množstvo bude pre diváka dostačujúce, respektíve ktoré výpovede má nechať v strižni ako prípadný materiál pre potenciálny ďalší film. Felvidék-Horná zem tak trochu pri svojej dĺžke v druhej polovici stráca tempo (niekedy, respektíve skoro vždy je menej viac), ktoré musí zachraňovať na dokument slušne emocionálne vygradovaný záver. Najdôležitejšie však je, že všetky zvolené formy rozprávania svojim presným, citlivým striedaním v tých pravých momentoch filmu vytvárajú jeho správny rytmus a udržujú divákovu pozornosť. V spojitosti so zaujímavosťou a závažnosťou tém, čiže obsahom tu máme dokument, ktorý je povinnosťou pre každého pravidelného návštevníka slovenskej filmovej tvorby a mal by byť minimálne jednou z alternatív pre divákov, hľadajúcich vo filme zábavu, emócie a posolstvo v jednom. Tých tém a podnetov na zamyslenie o súčasnom svete je vo filme prekvapivé množstvo a namiesto ich otrockého vymenovávania si ich treba osobne vyhľadať v kine. Felvidék- Horná zem (Slovensko, 2014 75 min.) Réžia: Vladislava Plančíková