Grécky režisér Yorgos Lanthimos sa slovenskému divákovi dostal do povedomia pred troma rokmi originálnou snímkou Homár (2015). Dej filmu sa odohráva v dystopickej budúcnosti v hoteli, služby ktorého vyhľadávajú len nezadaní. Avšak ak si do štyridsiatich piatich dní nenájdu medzi sebou partnra, zmenia sa na zvieratá a sú vyhnaní do blízkeho lesa. S mierne bizárnym námetom pokračoval aj o dva roky neskôr v dráme Zabitie posvätného jeleňa (2017) v hlavných úlohách s Nicole Kidman a opätovne s Colinom Farellom. Najnovším počinom z roku 2018 Yorgos Lanthimos svojich fanúšikov prekvapil. Film Favoritka zasadil do historického a kostýmového prostredia, na začiatok osemnásteho storočia. Na britskom kráľovskom dvore vládne kráľovná Anna (vynikajúca Olivia Colman), ktorá je pri výkone svojej moci skôr neistá a zakríknutá. Celý čas viacmenej nevychádza zo svojej veľkej izby či spálne, v ktorej jej robí spoločnosť sedemnásť králikov, jej sedemnásť mŕtvych detí (jedna z najemotívnejších scén filmu). Hoci je historicky chov králikov ako domácich maznáčikov v tomto období režisérov estetický výmysel, funkčne poukazuje na určitú detinskosť, tragičnosť ale aj excentrickosť kráľovninho správania. Chceš byť ku kráľovnej loajálny? Pomojkaj sa so zajačikom.

KINEMAVIDEO4739.
Anna okrem podobných zvláštností trpí chronickou lámkou a možno aj cukrovkou. Najbližšou osobou je jej spoločníčka a dôverníčka lady Sarah Churchillová (Rachel Weisz), ktorá vykonáva za Annu všetky dôležité rozhodnutia. Cestu k moci si zaistila ešte pri náhodnom stretnutí s maličkou Annou v detských časoch. Obojstranne manipulatívne a blizke nastavenie, ktoré obom dámam zjavne vyhovuje, postupne prerástlo do intímneho vzťahu. Všetko sa však zmení príchodom mladučkej Abigail Masham (Emma Stone), schudobnelej príbuznej Sarah. V kráľovských komnatách sa začne boj o priazeň poslednej kráľovnej z rodu Stuartovcov.
Anglicko je práve vo vojne s Francúzskom a kráľovná Anna (1702-1714) sa stáva strategickým objektom manipulácie, zákulisných hier a politických intríg. Sledujeme meniacu sa dynamiku moci a vzťahov medzi troma ženskými protagonitskami. Sily sú spočiatku vyrovnané. Neskôr sa však misky váh rozkolíšu... Niekto hrá o veľké peniaze a politický vplyv, iný len pre seba.

Herečky stvárňujúce tri rivalky sú jednou z najdôležitejších devíz filmu. Nieto hlavnej či vedľajšej úlohy. Každá z herečiek ostáva po celý čas filmu v konzistentnej plasticite svojej postavy. Každá je autentická a už vôbec nie primárne sympatická. Lanthimos si vybral silné ženy. Aj napriek tomu, že sú príliš drsné, či nepatrične umrnčané alebo „len“ celé od blata, dokážeme sa s nimi v istom zmysle stotožniť. Všetky tri herečky boli za svoje úlohy už nominovabé na niekoľko prestížnych cien. Olivia Colman za svoj presvedčivý výkon stihla získať Zlatý glóbus a s veľkou pravdepodobnosťou môže uspieť aj na nadchádzajúcich Oscaroch.
V snímke sa objavujú reálne postavy, za čo bola zodpovedná historička Hannah Greigová, ktorá supervidovala aj historickú drámu Vojvodkyňa (r. Saul Dibb, 2008), tiež z 18. storočia. Vo filmovom obraze je vidieť, že režisér si dáva pozor na každý zachytený detail (napríklad zmienka o Jonathanovi Swiftovi). Napriek tomu úloha presnosti použitých faktov nebola v tomto prípade režisérovým cieľom.

Favoritka nie je kostýmovou drámou, na akú sme zvyknutí. Na prvý pohľad síce vidíme kučeravé parochne, nákladné sukne... ale nie je to typický šatník doby. V oblečení služobníčok či panovníčky cítiť istý prvok 21. storočia. Rovnako ako pri deformujúcom rybom oku kamery, ktoré nás zoznamuje s ornamentami historickej chodby paláca, paralelne zažívame aj skryté emócie a šomranie hrdiniek akoby z GoPro kamery. Alebo pri pretekoch kačíc... Akoby sme sledovali súčasníkov sledujúcich Formulu 1.
Tanečná dobová sekvencia s modernými zdvíhačkami, či tancom na kolenách môže pripomínať hoci aj Pomádu. Všetko je historické, ale zároveň porušené. Napriek tomu sa nám 18. storočie dostane pod kožu. Režisér vizuálom snímky a čiastočne aj postavami pripomína drámu Umelcova zmluva (1982) od Petra Greenawaya.

Dialógy postáv sú presné a priame. V každej scéne cítiť ženské srdce a postoj. Muži na šviháckych podpätkoch sú sledovaní pomenej. (Scenár vytvorili Deborah Davisová a Tony McNamarová.) Kamera Robbyho Ryana napriek tomu, že sa takmer nedostaneme von z paláca, je ohromujúca. Nebojí sa podhľadu ani na kráľovninú znetvorenú tvár. Keď sa vojvodkyni ukloníte, stratíte sa z obrazu. Facsinujúca výprava, kostýmy, strih... A tiež podmanivá hudba. Filmom nás sprevádzajú kúsky od Bacha, Handla, Vivaldiho... a počas titulkov aj pieseň Eltona Johna. Všetko dokopy však stmelujú minimalistické a vŕzgajúce sláčiky.
Keď sa strihne z jednej scény na druhú, hudba ostáva tá istá... Sme svedkami opuletnej doby, kde ananás je hitom aristokracie a kde kráľovná – navonok výstredná – je vo svojom vnútri skôr nešťastná a uväznená medzi mäkkými tapisériami a honosnými obrazmi. Režisér Lanthimos bravúrne zachytil ľudské emócie, bolesť, ale aj zlyhania človeka. Zachytil ľudskú históriu a ľudské reálie. Že Yorgos Lanthimos ignoruje zaužívané konvencie a vytvára si svoj vlastný žáner, už vieme. Avšak Lanthimos prekvapil, že tieto prvky dokázal pretaviť aj do historického filmu, hoci mierne predvídateľného.
The Favourite (Ísko / UK / USA, 2018, 119 min.)Réžia: Yorgos Lanthimos. Scenár: Deborah Davis, Tony McNamara. Hrajú: Olivia Colman, Emma Stone, Rachel Weisz, James Smith, Mark Gatiss, Nicholas Hoult ...