|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 20.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Dagmara
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. 08. 2007
Farebný závoj
Je najdlhšou cestou na svete vzdialenosť medzi dvomi ľuďmi? Výborná melodráma výnimočne v kinách dáva odpoveď!
Dvadsiate roky dvadsiateho storočia boli prajným obdobím pre zotrvávajúce archaické konvencie a hoci sa začali miesiť s novými prvkami povojnového sveta, doba sa stále nevymanila z pôvodných pravidiel života, najmä v rámci rodín alebo tvorby manželského zväzku. Je preto zrejmé, že v prípade kríženia dvoch systémov či dostatočne silných individualít nás čaká vskutku zaujímavá konfrontácia, pri ktorej dychtivo túžime spoznať koniec a sami tipujeme, ako by mohol načrtnutý scenár vyvrcholiť.
V takom období žije Kitty (Naomi Watts) v Londýne ako stará dievka a neustále počúva svojich rodičov lamentovať, kto si ju už len zoberie za ženu a pod. Nenápadné stretnutie doktora Waltera Fanea (Edward Norton) ako jedného z nápadníkov tak prichádza celkom vhod. Donekonečna sa šomranie vlastnej matky počúvať nedá – Kitty sa za Waltera vydá, hoci ho príliš nemiluje, ale v londýnskom prostredí už ostať nechce. Vďaka výdaju putuje rovno do Šanghaja, aby si od svojich blízkych udržala dostatočný odstup. Lenže osamelé večery s nudným manželom akurát vyženú Kitty do náruče milenca – ale Walter rýchlo odhalí počínanie nevernice vo svojom dome a rozhodne sa konať. Výsledkom je „dobrovoľný“ výlet z pohodlia šanghajského apartmánu do strohej chatrče nad vnútrozemským čínskym mestom, kde zúri cholera i nepokoje domácich Číňanov s britskou armádou. Vskutku ideálne prostredie pre pokusy o vybudovanie predtým takmer neexistujúceho milostného vzťahu...
Melodrám je v našich kinách ako šafranu. Bodaj by nie, na začiatku 21. storočia ide o žáner pomerne sprofanovaný vďaka tuctom televíznych selaniek z produkcie nemecky hovoriacich krajín, ktorým sa síce na malej obrazovke darí napĺňať svoj cieľ, ale z hľadiska náročného diváka dokážu len ťažko potešiť oko. Farebný závoj nie je vzhľadom na históriu predlohy i čas diania ničím objavným a najmä ide už o tretiu variáciu na pôvodný román romance v Šanghaji. Ale odkazuje práve na obdobie, kedy sa odohráva množstvo nádherných filmových kúskov a jeho skromným cieľom je priblížiť sa k nim a nastoliť podobnú atmosféru.
Túto úlohu si však plní znamenito. Farebný závoj nepotrebuje na rozohranie emócií ani košatú zápletku, ani detailné rozprávanie deja. Z tohto hľadiska pôsobí scenár dosť jednoducho, hoci spoznávanie postáv, predkladanú neveru a príchod do Šanghaja umne kombinuje vďaka prehľadným, no zaujímavo nakrúteným flashbackom. Aj pobyt v čínskom vnútrozemí ponúka vzhľadom na časové obdobie viaceré zaujímavé paralely, ale Farebný závoj ich berie len ako pozadie, na ktorom chce odohrávať vlastné dianie. Reálie v ňom využíva iba občas, či už ide o konflikt Číňanov a Britov alebo aj viaceré vedľajšie roly obyvateľov pestrej národnosti.
Dvojica Kitty a Walter vo svojom vzťahu prirodzene prežíva rozličné fázy. Vzhľadom na popísané udalosti sú veľmi zvláštne prehádzané, ale napĺňajú prísľub skracovania najväčšej vzdialenosti na svete (medzi dvojicou určitých ľudí) ako hlása aj slogan filmu. Už samotné charaktery ponúkajú množstvo priestoru pre odhaľovanie a štúdium (ak je Walter skutočne inteligentný, prečo si Kitty zobral a nechce sa jej vzdať) a keď sa ich snažíte spojiť, výsledkom je zaujímavá (medzi)ľudská štúdia. Nevera dokáže prísť vo vzťahu príliš rýchlo (vo filme už po dvadsiatich minútach), ale nespočetné pokusy o zblíženie z určitej strany dávajú na seba príliš dlho čakať. Že je vzťah predovšetkým o kompromise, to je ošúchaná pravda, ale možnosť odpustenia a (prvotného či opätovného) nájdenia lásky je oveľa náročnejší cieľ so svojským riešením.
Mohol by sa odohrávať hocikde na svete a dokázal by ho viesť akýkoľvek režisér, ale to už by ste riskovali, že výsledkom bude skutočne iba slaboduché vyznávanie citov pri švajčiarskom jazere v TV výreze. Ale Šanghaj v 20. rokoch 20. storočia je nádherne snímaný – cesta k nemu či pobyt v ňom sú rovnako náročné ako samotný vzťah Waltera a Kitty, no kameraman Stuart Dryburgh servíruje vskutku lahodné širokouhlé zábery a Alexandre Desplat vytvoril nádherný soundtrack s niekoľkými výbornými skladbami. Vďaka nim sa dokáže niekedy priblížiť Farebný závoj ku všetkým majstrovským melodrámam Hollywoodu a rozohrávať príbeh lásky, nenávisti a iných citov.
Nie je to však žiadna výbušná romanca, naopak, drvivá časť stopáže city zámerne tlmí, aby ich vstrebával divák individuálne a výsledok nebol vlastne prvoplánový. John Curran na poste režiséra pristupuje k dielu veľmi jemne – niektorých divákov tak môže trošku odradiť, pretože neponúka veľkolepé dianie, hoci má k dispozícii viaceré predpoklady (okrem tučného rozpočtu). Ale na druhej strane si okamžite získava všetkých ostatných vrátane zablúdilcov či ženskom publiku, pre ktoré bude Farebný závoj vďaka svojmu deju, strihu a štýlu narácie patriť jednoznačne do TOP 10 filmov roka.
Samozrejme, že na drámu tohto typu potrebujete získať aspoň trošku zvučné mená so schopnosťou odviesť na plátne silný herecký výkon. Na prvom mieste titulkov stojaca Naomi Watts kombinuje svoju tvrdohlavosť, dievčenské sny i ženskú rolu skutočne znamenito – dokáže trpieť i vychutnávať si svetlé momenty naplno a je relatívne dobre čitateľná. To Edward Norton nám predkladá Waltera opradeného viac závojom mystéria ako obyčajného muža, ktorý si prišiel do Londýna po manželku a nechce sa jej vzdať len z princípu. Jeho inteligencia, počínanie, odhodlanosť sú bravúrne podané a s výnimkou schválnych úsmevných momentov nevychádza z náročnej roly. Do tretice môžeme započítať aj Lieva Schreibera v úlohe milenca, no aj z pohľadu stopáže nakoniec odviedol iba solídny štandard.
Cesta do Šanghaja a pobyt v ňom sú rovnako tŕnisté ako vzťah Waltera a Kitty. Bez ohľadu na to, či ste podobné hľadanie zažili vo svojom živote sa však oplatí na tento kúsok zájsť. Zo žánrového hľadiska ide o perličku v našich kinách, o to lepšie, že výborne realizovanú. Nezmeškajte ju, hoci vás na ňu recenziou upozorňujeme trestuhodne neskoro!
The Painted Veil (Čína/USA, 2006, 125 min.) Réžia: John Curran. Scenár: Ron Nyswaner. Kamera: Stuart Dryburgh. Hudba: Alexandre Desplat. Hrajú: Naomi Watts, Edward Norton, Liev Schreiber, Toby Jones, Diana Rigg, Catherine An, Bin Li
V takom období žije Kitty (Naomi Watts) v Londýne ako stará dievka a neustále počúva svojich rodičov lamentovať, kto si ju už len zoberie za ženu a pod. Nenápadné stretnutie doktora Waltera Fanea (Edward Norton) ako jedného z nápadníkov tak prichádza celkom vhod. Donekonečna sa šomranie vlastnej matky počúvať nedá – Kitty sa za Waltera vydá, hoci ho príliš nemiluje, ale v londýnskom prostredí už ostať nechce. Vďaka výdaju putuje rovno do Šanghaja, aby si od svojich blízkych udržala dostatočný odstup. Lenže osamelé večery s nudným manželom akurát vyženú Kitty do náruče milenca – ale Walter rýchlo odhalí počínanie nevernice vo svojom dome a rozhodne sa konať. Výsledkom je „dobrovoľný“ výlet z pohodlia šanghajského apartmánu do strohej chatrče nad vnútrozemským čínskym mestom, kde zúri cholera i nepokoje domácich Číňanov s britskou armádou. Vskutku ideálne prostredie pre pokusy o vybudovanie predtým takmer neexistujúceho milostného vzťahu...
Melodrám je v našich kinách ako šafranu. Bodaj by nie, na začiatku 21. storočia ide o žáner pomerne sprofanovaný vďaka tuctom televíznych selaniek z produkcie nemecky hovoriacich krajín, ktorým sa síce na malej obrazovke darí napĺňať svoj cieľ, ale z hľadiska náročného diváka dokážu len ťažko potešiť oko. Farebný závoj nie je vzhľadom na históriu predlohy i čas diania ničím objavným a najmä ide už o tretiu variáciu na pôvodný román romance v Šanghaji. Ale odkazuje práve na obdobie, kedy sa odohráva množstvo nádherných filmových kúskov a jeho skromným cieľom je priblížiť sa k nim a nastoliť podobnú atmosféru.
Túto úlohu si však plní znamenito. Farebný závoj nepotrebuje na rozohranie emócií ani košatú zápletku, ani detailné rozprávanie deja. Z tohto hľadiska pôsobí scenár dosť jednoducho, hoci spoznávanie postáv, predkladanú neveru a príchod do Šanghaja umne kombinuje vďaka prehľadným, no zaujímavo nakrúteným flashbackom. Aj pobyt v čínskom vnútrozemí ponúka vzhľadom na časové obdobie viaceré zaujímavé paralely, ale Farebný závoj ich berie len ako pozadie, na ktorom chce odohrávať vlastné dianie. Reálie v ňom využíva iba občas, či už ide o konflikt Číňanov a Britov alebo aj viaceré vedľajšie roly obyvateľov pestrej národnosti.
Dvojica Kitty a Walter vo svojom vzťahu prirodzene prežíva rozličné fázy. Vzhľadom na popísané udalosti sú veľmi zvláštne prehádzané, ale napĺňajú prísľub skracovania najväčšej vzdialenosti na svete (medzi dvojicou určitých ľudí) ako hlása aj slogan filmu. Už samotné charaktery ponúkajú množstvo priestoru pre odhaľovanie a štúdium (ak je Walter skutočne inteligentný, prečo si Kitty zobral a nechce sa jej vzdať) a keď sa ich snažíte spojiť, výsledkom je zaujímavá (medzi)ľudská štúdia. Nevera dokáže prísť vo vzťahu príliš rýchlo (vo filme už po dvadsiatich minútach), ale nespočetné pokusy o zblíženie z určitej strany dávajú na seba príliš dlho čakať. Že je vzťah predovšetkým o kompromise, to je ošúchaná pravda, ale možnosť odpustenia a (prvotného či opätovného) nájdenia lásky je oveľa náročnejší cieľ so svojským riešením.
Mohol by sa odohrávať hocikde na svete a dokázal by ho viesť akýkoľvek režisér, ale to už by ste riskovali, že výsledkom bude skutočne iba slaboduché vyznávanie citov pri švajčiarskom jazere v TV výreze. Ale Šanghaj v 20. rokoch 20. storočia je nádherne snímaný – cesta k nemu či pobyt v ňom sú rovnako náročné ako samotný vzťah Waltera a Kitty, no kameraman Stuart Dryburgh servíruje vskutku lahodné širokouhlé zábery a Alexandre Desplat vytvoril nádherný soundtrack s niekoľkými výbornými skladbami. Vďaka nim sa dokáže niekedy priblížiť Farebný závoj ku všetkým majstrovským melodrámam Hollywoodu a rozohrávať príbeh lásky, nenávisti a iných citov.
Nie je to však žiadna výbušná romanca, naopak, drvivá časť stopáže city zámerne tlmí, aby ich vstrebával divák individuálne a výsledok nebol vlastne prvoplánový. John Curran na poste režiséra pristupuje k dielu veľmi jemne – niektorých divákov tak môže trošku odradiť, pretože neponúka veľkolepé dianie, hoci má k dispozícii viaceré predpoklady (okrem tučného rozpočtu). Ale na druhej strane si okamžite získava všetkých ostatných vrátane zablúdilcov či ženskom publiku, pre ktoré bude Farebný závoj vďaka svojmu deju, strihu a štýlu narácie patriť jednoznačne do TOP 10 filmov roka.
Samozrejme, že na drámu tohto typu potrebujete získať aspoň trošku zvučné mená so schopnosťou odviesť na plátne silný herecký výkon. Na prvom mieste titulkov stojaca Naomi Watts kombinuje svoju tvrdohlavosť, dievčenské sny i ženskú rolu skutočne znamenito – dokáže trpieť i vychutnávať si svetlé momenty naplno a je relatívne dobre čitateľná. To Edward Norton nám predkladá Waltera opradeného viac závojom mystéria ako obyčajného muža, ktorý si prišiel do Londýna po manželku a nechce sa jej vzdať len z princípu. Jeho inteligencia, počínanie, odhodlanosť sú bravúrne podané a s výnimkou schválnych úsmevných momentov nevychádza z náročnej roly. Do tretice môžeme započítať aj Lieva Schreibera v úlohe milenca, no aj z pohľadu stopáže nakoniec odviedol iba solídny štandard.
Cesta do Šanghaja a pobyt v ňom sú rovnako tŕnisté ako vzťah Waltera a Kitty. Bez ohľadu na to, či ste podobné hľadanie zažili vo svojom živote sa však oplatí na tento kúsok zájsť. Zo žánrového hľadiska ide o perličku v našich kinách, o to lepšie, že výborne realizovanú. Nezmeškajte ju, hoci vás na ňu recenziou upozorňujeme trestuhodne neskoro!
The Painted Veil (Čína/USA, 2006, 125 min.) Réžia: John Curran. Scenár: Ron Nyswaner. Kamera: Stuart Dryburgh. Hudba: Alexandre Desplat. Hrajú: Naomi Watts, Edward Norton, Liev Schreiber, Toby Jones, Diana Rigg, Catherine An, Bin Li
Farebný závoj
Autor: Michal Korec
Zdroj: Kinema