Strieborný medveď za najlepší scenár z tohtoročného Berlinale putoval do rúk čilských tvorcov Gonzala Maza a Sebastiána Lelia za snímku Fantastická žena. Ich predchádzajúci film Gloria takisto žal úspechy na medzinárodných festivaloch. Oba predkladajú osobité pohľady na ženskú dušu a dozaista sú hodné reflexie. Kým v snímke Gloria preniká do duše ženy, ktorá sa za každú cenu bráni vnútorne zostarnúť, vo Fantastickej žene zacielil pozornosť na ženu uväznenú v mužskom tele.

Marina Vidal je na prvý pohľad rovnaká ako všetky ostatné. Zdanlivo ju nič neodlišuje, cez deň pracuje ako čašníčka, po večeroch spieva v bare, má staršieho priateľa Orlanda. So svojím životom je spokojná, no len do chvíle, čo jej partner nečakane zomiera. Plány na spoločnú budúcnosť sa odrazu rozplynú a Marina musí odrazu čeliť problémom, ktoré ju buď zničia alebo posilnia.
KINEMAVIDEO4486.
Je jasné, že ako transžena vždy zvádzala boj s väčšinovou spoločnosťou i s najbližším okolím. Snímka Sebastiána Lelia ju postavila pred ešte trpkejšiu skúšku. Čas na trúchlenie za svojím najbližším jej ukradne jeho rodina. Bez milosti i citu ju postaví pred realitu, akej čelí väčšina ľudí z transgender komunity. Marina si nenárokuje právo na Orlandov majetok. Jediné, čoho sa dožaduje, je ich pes a byť súčasťou poslednej rozlúčky so zosnulým. Zavrhnutím a ponížením jej demonštrujú, že jej prítomnosť je na pohrebe nežiaduca.

Poníženie ju čaká aj zo strany úradov. Padá na ňu podozrenie, že mohla zapríčiniť Orlandovu smrť. Okrem príkorí zo strany príbuzenstva musí tak znášať aj pohŕdanie byrokratov a ich dehonestujúce praktiky. Kúsok empatie nachádza len u svojej sestry. Scenár i réžia sú však na jej strane. Bojujú spolu s ňou a ako jediní skutočne súcitia s jej trápením. Pozerajú na svet jej optikou a snažia sa divákovi priblížiť vnímanie cítiaceho človeka, ľudskej bytosti s rovnakými duševnými potrebami, aké má majoritná spoločnosť.
Tvorcovia stierajú hranicu medzi normálnosťou a inakosťou, ich definícia totiž neexistuje. Jediné, čo ich zaujíma, je preniknúť do útrob človeka, ktorý už prešiel procesom stotožnenia sa so samým sebou a je celkom vyrovnaný so svojou identitou. A to chcú aj od svojho diváka – vyrovnať sa s inakosťou. Hoci na tému prijatia LGBT ľudí bolo nakrútených kvantum snímok, Čiľania prinášajú ďalší obohacujúci kúsok. O autenticitu sa postarala aj predstaviteľka hlavnej postavy Daniela Vega, transexuálna herečka a speváčka. Jej herecký výkon patrí medzi najväčšie devízy snímky a sprostredkúva divákovi hodnoverný zážitok.

Režisér to so ženami, ktoré kráčajú proti prúdu, vie. Prostredníctvom nich pred nami otvára komnaty, ktoré nepoznáme. Vedie nás naprieč citmi svojich hrdiniek bez toho, aby nás vydieral. Robil to aj v Glorii a rovnakú cestu zvolil aj pre Fantastickú ženu. Tú navyše oživil prvkami magického realizmu. Zážitky mimo hmotnej reality však nenarúšajú vyznenie príbehu. Je jasné, že hrdinke zápas uľahčujú a ťažkú cestu spríjemňujú. Lelio nedovolí, aby ju víchrica zlomila.
Fantastická žena je spojením všetkých protikladov a tie zoceľujú nielen hrdinku, ale aj celú snímku plnú pravých emócií. Sila muža a krehkosť ženy, chlad aj vášeň, pokora i hrdosť sa neustále prelínajú, aby nám pripomínali dvojakosť vnímania a bytia.
Una mujer fantástica (Čile / Nemecko / Španielsko / USA, 2016, 104 min.)Réžia: Sebastian Lelio. Scenár: Sebastián Lelio, Gonzalo Maza. Hrajú: Daniela Vega, Aline Küppenheim, Amparo Noguera, Francisco Reyes