Stredoškolský muzikál o tanci, radostiach, starostiach, láske atď. Lepší ako Let’s Dance?

Úprimne, vidieť tak slabý trailer ako má Fame, nepísať naň recenziu a eventuálne sa rozhodnúť, či ísť naň do kina, asi poviem rázne nie. Ale nový muzikál opäť raz doplatil na čoraz častejšie sa objavujúci paradox, že z podivne strihanej ukážky vylezie pozerateľný film.





 Štyri roky strednej umeleckej školy poskytnú množstvo priestoru pre 10 mladých ľudí z rôznych spoločenských vrstiev, ktorí sa sem prišli zabaviť, vzdelávať, zamilovať, súperiť a najmä ukázať svoj talent a dosiahnuť status slávy na pódiu. Nie je to ľahké, presadiť sa medzi inými v školskom prostredí a zároveň krotiť svoje ego či mileneckú túžbu, no ten finálny pocit za to stojí.

Každý môže získať, každý môže stratiť – a ako je na tom divák? Nuž, Fame je iba ďalší remake v nekonečnom zástupe, ale aspoň reviduje látku starú takmer 30 rokov. Možno sa naň mrknúť z dvoch hľadísk – ako obstojí v porovnaní s originálom (1980), na ktorý ešte relatívne dobre spomínam a ako sa mu darí v súčasnom žánri, kde sa to hemží všakovakými Let’s Dance či Dokáž to?


V oboch prípadoch naráža na nie príliš šťastne zložený scenár. Sledovať desať ľudí v stopáži 107 minút, je zaberačka a hoci sú neraz na plátne viacerí, viac ako 15-20 minút na jednu osobu nevychádza. V praxi to znamená relatívne slabý vývoj charakterov, malý priestor na ich rozvinutie, ale aj vzájomnú interakciu s výnimkou muzikálových čísel. Je teda jasné, že Fame nemá poriadny dej a iba sa potáca od jednej choreografie k ďalšej. Na súčasné pomery nejde o nič neobyčajné, veď Dokáž to! bola snáď ukážková prehliadka klišé... Horšie je, že Fame z roku 1980 účinne riešil otázku rozličných sociálnych skupín a bol oveľa účinnejší pri nemuzikálnych scénach, pomerne dravý, málinko drsný. Tu je všetko pekne-krásne vyhladené, ako tváričky násťročných herečiek.
A nechápem, čo je to zase za módu vyťahovať názvy ročníkov (Freshman, Sophomore, Junior a Senior inak našincovi nepovedia absolútne nič, v USA ide o štyri roky strednej) a vycapiť ich na plátno, keď netreba. Robil to už Nový mesiac a Fame je v tomto smere podobne neohrabaný a nedokáže si vypomôcť filmovým jazykom a musí ísť do "vylepovania" slov. Rovnako ma sklamal vlastný pocit jasnej predvídateľnosti jednotlivých dejových nitiek (lovestory, problémy s rodičmi, súperenie), ktoré spolu s malým priestorom zanechávajú rozpačitý dojem.


Ešteže má nový Fame dobrých choreografov i režiséra! Keď sa neriešia ubolené srdiečka a mladí ukazujú svoje herecké, tanečné či spevácke schopnosti, Fame sa dobre rozbehne. Dynamika i prostredie čísel je fajn, v tomto smere sa môže zaradiť medzi to lepšie na trhu. Na druhej strane, výrazný herecký talent aby ste tu hľadali lupou. No aspoňže mládež dobre tancuje, hrá či spieva – to úplne stačí.
Ale aj tak mám po jeho zhliadnutí pocit, že to bola iba tínedžerská jednohubka. Lepšia ako už riadne trápne Dokáž to!, zhruba na úrovni prvého Let’s Dance. Slabá chvála a smutný pohľad za originálom, no súčasné publikum si tanečné časti dobre užije a tie medzi nimi, ako-tak prežije. Kedysi to bolo naopak...
Fame (USA, 2009, 107 min.) Réžia: Kevin Tancharoen. Námet: rovnomenný film z roku 1980. Scenár: Allison Burnett. Kamera: Scott Kevan. Strih: Myron I. Kerstein. Hudba: Mark Isham. Hrajú: Naturi Naughton, Collins Penne, Kay Panabaker, Asher Book, Kherington Payne, Walter Perez, Debbie Allen, Charles S. Dutton