Falco – rakúsky spevák, vlastným menom  Johann Hölzel, ktorý v osemdesiatych rokoch dobyl svet. Jeho meno dnes už mnohým nič nehovorí, hoci jeho hity z počutia poznajú. Možno im spomienky oživí film, prichádzajúci vo februári 2009, teda 52 rokov od narodenia a 11 rokov od tragickej smrti hudobníka, pre ktorého bola váha slávy príliš ťažká.





 
Falco má veľa spoločného s Walk the line (a ďalšími životopisnými snímkami o hudobných legendách). Príkladov, o ktorých by sa dal nakrútiť film s podobnou anotáciou, je žiaľ dosť. Dá sa pri nich použiť niekoľko techník, metód a postupov. Režisér a scenárista Thomas Roth neskĺzol ani do dokumentárnosti, ani do portrétu „nesmrteľnej legendy“, a tiež sa nedá povedať, že by stavil na hudobný film. Ide o klasickú, remeselne veľmi dobre zvládnutú a pekne vystavanú drámu so striedaním dvoch časových línií, oživenú videoklipmi. Príbeh je zrozumiteľný aj napriek dynamike a pocitu chaosu. 





Zobrazením Hansovho detstva v prvej časti si hlavný hrdina prirodzene získa vaše sympatie, aj keď neskôr sú bez príkras ukázané všetky jeho slabosti a negatívne stránky. Tým, že ho „poznáme“ už od detstva, mu odpustíme a súcitíme s ním ľahšie. Hlavná dejová línia sa zameriava na vzostupy, či doslova „vzlety“ (napríklad na prvé miesto v celosvetovej hitparáde) a pády tohto človeka, ktorý v detstve, ako to výborne pomenovala jeho žena Jacqueline – Jackie (Patricia Aulitzky), trpel nedostatkom lásky. Zdá sa, že jeho život bola jedna sínusoida. Nekončiace pády, odchody, rozchody, návraty v jednom vzťahu – to by bolo dosť na každého... . Divák chtiac-nechtiac musí húževnatosť a energiu nešťastného speváka, závislého od drog, obdivovať. Rovnako aj Jackie, hrajúcu v jeho živote najdôležitejšiu úlohu. Bola jeho osudovou láskou / múzou / inšpiráciou... . Aj keď, veľa by sme mohli hovoriť aj o jeho sebeckosti, túžbe po sláve a vysokom egu ...
Obe hlavné postavy si zaslúžia uznanie, pretože preniesli na plátno veľmi uveriteľné zobrazenie lásky, vášne, bolesti i odpustenia, a to v niekoľkých variáciách. Filmový Falco – Manuel Rubey (pomerne neznámy a málo skúsený herec) zvláda svoju rolu presvedčivo, a veľkú zásluhu na tom má aj takmer dokonalé napodobnenie Falcovho typického hlbokého hlasu. Ani ďalšie postavy za hlavnými nezaostávajú, jedinou chybičkou krásy je možno Hansova matka (Susi Stach). Ak však má budiť dojem nesympatickej staršej dámy - úmyselne, podarilo sa.


Kamera využívajúca množstvo techník a rôzne pohyby pracuje tiež vynikajúcim spôsobom a perfektne dolaďuje napríklad vykreslenie ľúbostného vzťahu. Málokedy sa vidí taká kvalitná práca kameramana. Ani hudobnej stránke niet čo vytknúť – okrem klasicky dobrých Falcových skladieb je výborne načasované aj „umiestnenie“ jednotlivých piesní. Okrem príbehu samotného máme možnosť vidieť aj úryvky z videoklipov, zaradené nielen preto, že ilustrujú obdobie vzniku danej piesne, ale sú rovnako funkčným hýbateľom deja. Dá sa tu vnímať paralela medzi videoklipmi a tým, čo spevák v danom období prežíval.
Film po kúskoch servíruje myšlienky hodné pozastavenia sa, a celé sa to uzatvorí (čo do filmu) výborne vystupňovaným, ale dalo by sa povedať,  že zároveň aj (čo do Falcovho života) tragickým záverom. V každom prípade, ide o kvalitný filmový zážitok.
Falco - Verdammt, wir leben noch! (Nemecko, Rakúsko, 2008, 109 min) Scenár a réžia: Thomas Roth. Kamera: Jo Molitoris. Strih: Bernhard Schmid. Hudba: Lothar Scherpe. Hrajú: Manuel Rubey , Nicholas Ofczarek, Christian Tramitz, Patricia Aulitzky, Susi Stach, Arno Frisch, Markus Mössmer, Martin Loos