Česko-slovensko-nemecký film Fair Play je autorským dielom českej scenáristky a režisérky Andrey Sedláčkovej, ktorej sa podarilo prevýšiť štandard domácej kinematografie. Výborná je voľba hercov stvárňujúcich trojicu hlavných postáv. Okrem Ani Geislerovej obsadila slovenskú herečku Judith Bárdos (Dom) a úlohy nekompromisného trénera sa ujal herec Roman Luknár.

Intímny príbeh sa centralizuje na výrazne silné ženské charaktery, talentovanú mladú bežkyňu Annu a jej matku, obe bojujúce s vlastnými sklamaniami, no v zásade usilujú o to isté, dosiahnuť slobodu a priblížiť sa k šťastiu, o ktoré je ich život v komunistickom Česko-Slovensku ochudobnený. Dej sa odohráva začiatkom 80. rokov a zobrazuje prostredie vrcholového športu, pozornosť upriamuje na doping a zhubnosť praktík, ktoré vo vtedajšom zriadení panovali.
Fair Play možno zaradiť do početnej skupiny retro filmov vyrovnávajúcich sa s nespravodlivosťou a absurditou nedávnej minulosti, no je inovatívny v tematickom zaostrení na problematiku dopingu. V športe sa rovnako ako v celej spoločnosti, odzrkadľuje nedemokracia, nátlak „z hora“, neustále vydieranie a nútenie (nie len) športovcov robiť ústupky, kompromisy, dokonca s vlastným zdravím a to všetko za cenu udržania si aktuálnej pozície, v zmysle hesla „ak chceš robiť, to čo robíš, musíš sa prispôsobiť požiadavkám.“
KINEMAVIDEO2063.
V tomto prostredí prevládajú zvrátené hodnoty, bezohľadnosť a stieranie individualizmu športovca, ktorý je vnímaný ako tovar. Fair Play odkrýva neexistenciu morálnych zásad a ľudské bezprávie, vyzdvihuje súdržnosť blízkych (rodiny). Aj napriek pochybeniam postáv dáva nádej, dokazuje, že hrdinky si zachovávajú zmysel pre férovú hru, aj keď ich očakávania osud spáli. Anne sa začína dariť, dostáva sa pod vedenie skúseného trénera, s ktorým sa pripravuje na kvalifikačný pretek. Ten jej môže otvoriť dvere na západ, vycestovaním na Olympiádu. Tréner spolu s lekárom naordinujú zverenkyniam podpornú látku Strombu, bez akéhokoľvek vysvetlenia o jej účinkoch a bez možnosti rozhodnúť sa. Dievčatá musia poslúchnuť v záujme udržania sa v týme, ale aj preto, že Strombu „berie každý“ a tým sa zvyšuje i latka priemernej výkonnosti, ktorú bez umelej podpory nemožno dosiahnuť.

Anna nechce mať s nekalými praktikami systému nič spoločné, chce si zachovať čistý štít. Jej romanticky naivný pohľad na svet dostáva trhliny, aj napriek tomu bojuje, prestane užívať Strombu, hneď ako sa dozvie, že bola oklamaná. V tom momente vstupuje do situácie tréner, zmanipuluje Anninu matku, ktorú roky života v neslobode naučili robiť ústupky.
Matka je podozrivá z protištátnej činnosti a nechce, aby dcéra žila v rovnakom nešťastí (z nádejnej tenistky spadla na upratovačku, kvôli „štrnganiu kľúčmi“), navyše cestu za lepším životom dcére zahatala rozhodnutím neutiecť za manželom do Nemecka. Pocit viny ju zatlačí za hranice svojich zásad. Fair Play podrobí charaktery previerke, tie v konečnom dôsledku dospievajú k zaujímavej premene...Príbeh je priamočiary, príčinná následnosť je logická, sústredene dosahuje jasný cieľ, je autentický, motivácie a vzťahy sú hodnoverné, divák nemá tendenciu spochybňovať, príbeh je presný v zobrazení doby, rovnako prienik do problematiky je dostatočne hodnoverný, to všetko dosahuje vďaka poctivému zberu materiálu z prostredia vrcholového športu, informáciám o dopingu a dobových praktikách. Aj keď pamätníci, ktorí zažili podobnú situáciu ako hrdinky príbehu (upodozrievanie, domovú prehliadku) možno spochybnia postupy štátnej polície ako „prílišne humánne“, v zásade však táto línia nepôsobí rušivo, zapadá do kontextu. Napokon sa zvrchovanosť zvráteného systému predsa potvrdí.

Film sa vyznačuje chladom charakteristickým pre socialistický realizmus a umenie komunistickej éry. Šeď a minimalistická estetika nechávajú vyniknúť výborné herecké výkony, film pôsobí mimoriadne čistým dojmom. Kamera sa sústredí na detailné zachytenie emócie, upína sa na tvár, na mimiku, zaobíde sa bez zbytočných slov. Atmosféru podporuje hudobná zložka a občasná kameramanská štylizácia (spomalenie obrazu pri pretekoch a podobne).Postavy zápasia s množstvom tlakov, vonkajším antagonistom je komunizmus, nespravodlivosť bez nároku na slobodné rozhodovanie sa. Vnútorné konflikty vychádzajú zo vzťahových uzlov, zamlčaných právd, dobré úmysly sú relativizované a v konečnom dôsledku sú akceptovateľné, aj napriek tomu, že ich nemožno postavám odpustiť. Anna dospieva, zoznamuje sa s odvrátenou stranou sveta, ktorý ju núti robiť kompromisy a rozhodovať sa medzi zlým a ešte horším. Rozvíjaný je i ľúbostný motív, rodina Anninho priateľa je pokroková, nemieni robiť ústupky a podriaďovať sa na úkor vlastného šťastia. Iný pohľad na situáciu má Anna a jej matka, nechcú utekať, chcú žiť vo svojej krajine aj napriek tomu, že ich životný štandard sa priepastne líši od noriem v kapitalistickej časti sveta. Obe doplácajú na svoju „vernosť“, ich sny a ciele sa rozbíjajú o asfalt a zostáva im len jediné, pozbierať si svoje nešťastie a pokúsiť sa o zmierenie.Fair Play (ČR/SR, 2014, 100 min.)Réžia: Andrea Sedláčková. Hrajú: Judit Bárdos, Anna Geislerová, Roman Luknár