Pred niečo viac ako rokom sa v našej distribúcii objavil malý, nenápadný, no o to  zaujímavejší filmík Poviedky z kuchyne. Jeho režisér, Nór Bent Hamer, si ako ďalší námet zvolil dielo Charlesa Bukowskeho Factotum a tak sa dnes stretávame s jeho filmovou adaptáciou. Aká je, na to sa pozrieme v nasledujúcich riadkoch.

Henry Chinaski (Matt Dillon) nie je typ, ktorý by sa bez problémov dokázal začleniť do spoločnosti a prijať jej pravidlá. V podstate mu príliš veľa nehovoria a kašle na ne. Z rôznych zamestnaní je prepúšťaný s rovnakou pravidelnosťou, s akou má opicu. Okrem toho sa fláka po baroch, kde spoľahlivo natrafí na nejakú potenciálnu spoločníčku. A do hotela potom nie je nikdy príliš ďaleko. Približne takto by sa dal charakterizovať jeho životný štýl. Pre niekoho možno ideál slobody, pre iného pohoršujúca existencia. Vyberte si.


Do istej miery bude od tejto voľby závisieť váš pohľad na Factotum. Už Bukowskeho predloha je sledom epizód z Chinaskiho života, ktoré sú v prevažnej miere tvorené opísanými "aktivitami". Hamerov film je v tomto zmysle vernou adaptáciou. Chinaski (o ktorom sa hovorí ako o Bukowského alter-egu) na plátne trávi väčšinu času súložením, opíjaním, striedaním zamestnaní a bezcieľnym ponevieraním sa po baroch s občasnými pokusmi o písanie. Sám o sebe totiž s obľubou vyhlasuje, že je v prvom rade spisovateľom, aj keď podľa vlastných slov sa na román ešte necíti. 
Čo sa týka filmovej verzie, Factotum je filmom štyroch mužov. Charlesa Bukowskeho, Benta Hamera, Henryho Chinaskiho a Matta Dillona. Ťažko pritom určiť, kto z nich dominuje, kto ho ovláda. K filmu pravdepodobne budete ako diváci pristupovať z dvoch pozícií: Bukowskeho predlohu poznáte, alebo nie. V prípade že áno, budete zrejme spokojní s Hamerovou adaptáciou. Z knihy nevynecháva nič podstatné, jeho zásahy sú takmer neciteľné. To je možno trochu problém druhého muža, teda Hamera. Ten totižto stavil v prvom rade na evokáciu atmosféry a nálad Bukowskeho knihy a tomu podriadil spôsob rozprávania a prácu s výrazovými prostriedkami. Tempo filmu je príjemne pomalé (nie však rozvláčne či nebodaj nudné), rozprávanie je rytmizované pomocou zatmievačiek vyznačujúcich jednotlivé epizódy. Film však sám osebe nepridáva k predlohe takmer nič. Štýl rozprávania je príjemne minimalistický, s dôrazom na atmosféru, viac než na samotný príbeh. 


Druhá dvojica pánov, ktorá stojí za filmom Factotum, je tvorená postavou Henryho Chinaskiho a jeho hereckého protagonistu Matta Dillona. Dillon si na Chinaskim zrejme zgustol a chvalabohu je to vidieť aj na plátne. Herec hrá celým telom, k špecifickej mimike a gestikulácii pridáva rovnako špecifický spôsob chôdze a iných pohybov. Vďaka tomu divák vníma Chinaskiho a Dillona ako jednu osobu, nie ako herca, ktorý hrá zverenú postavu. Chinaski dostal vynikajúceho protagonistu, pričom ten je pre film mimoriadne dôležitý. Jeho obasdenie je veľkým pozitívom snímky. Čo sa týka ostatných zúčastnených, zaujmú najmä herečky vo vedľajších úlohách (herci tu dostávajú iba veľmi malý priestor v rámci jednotlivých epizód). Lili Taylor aj Marisa Tomei predvádzajú triezve kreácie. Obidve predstavujú naprosto odlišné typy žien a dodávajú tak filmu istý "šmrnc". Hoci skutočne ide o takmer výlučne mužskú záležitosť, ani jedna z nich sa vo filme nestratí, aj keď ho neovládnu. A tak nejako to malo byť...
Zhrnuté a podčiarknuté, Factotum je dobrý film. Môže ponúknuť príjemne strávené (a zábavné) chvíle v kine. Predstaví životný štýl človeka, ktorý je nikým, no napriek tomu má svoje miesto pod slnkom. Tento štýl aj film majú svoju špecifickú atmosféru, aká nemusí vyhovovať každému. Ak sa vám neprieči, do kina sa vyberte. V horúcom lete film poteší hádam nielen Bukowskeho fanúšikov, pre ktorých by mal byť povinnou jazdou, ale aj bežných, Bukowskeho neznalých, divákov. 
Factotum (USA/Nórsko, 2004, 94 min.) Réžia: Bent Hamer. Scenár: Jim Stark podľa novely Charlesa Bukowskeho. Kamera: John Christian Rosenlund. Hudba: Krisin Asbjørnsen, Trygve Brøske. Hrajú: Matt Dillon, Lili Taylor, Fisher Stavens, Marisa Tomei, Didier Flamand, Adrienne Shelly, Karen Young, Tony Lyons