TEXT MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY. IDE O TYP FILMU, KDE JE VEĽMI ŤAŽKÉ HODNOTIACE UVAŽOVANIE BEZ ČIASTOČNÉHO NAZNAČENIA DEJA.

Britský spisovateľ a scenárista Alex Garland po prvýkrát usadol na režisérsku stoličku. V rukách vlastný scenár s desivou víziou do dokonalosti dotiahnutej umelej inteligencie. Po filmoch ako Sunshine, O 28 dní či Pláž sa odvážne pustil bez Dannyho Boyla do réžie autorskej sci-fi Ex Machina. S ohľadom na komerčný úspech spomínaných filmov Garlandovi pravdepodobne nebolo všetko jedno, keďže v tandeme s Boylom vždy odviedli solídnu prácu. V Ex Machina totiž musí riešiť x-krát prevarenú tému AI inovatívne s vedomím, že s umelou inteligenciou to v kinematografii začne ísť vždy z kopca pre jej potenciál citového vydierania.
KINEMAVIDEO3306.Šikovný programátor Caleb (Domhnall Gleeson) sa dostane do architektonicky unikátnej rezidencie svojho šéfa Nathana (Oscar Isaac). Uzavreto žijúci génius potrebuje, aby jeho umelá Ava (Alicia Vikander) prešla Turingovým testom a potvrdila tak skutočnosť, že nie je len naprogramovaným strojom, ale aj samostatne zmýšľajúcou bytosťou schopnou vlastných rozhodnutí a citov. Práve v poslednej oblasti autori tohto subžánru sci-fi s AI zlyhávajú a nechajú pre diváka atraktívnu hrozbu, že nás tie stroje raz psychologicky a sebecky prevalcujú.

To, na čo Garland stavil vo svojej Ex Machine, je čistá vedecká procedúra rozdelená do niekoľkých sedení Caleba a Avy. Nathan finišuje so svojimi poznámkami a chystá sa z nich vyexcerpovať zopár nedokonalostí, aby svoj ďalší model postavil na vyššiu úroveň. Toto je problémom všetkých naklonovaných Jordaniek z Bayovho Ostrova, všetkých citmi prekypujúcimi detskými robotmi, dobrosrdečných čísel 5 a ďalších. Divák neustále sleduje nemennú formu vedeckej výnimočnosti rýpajúcej sa v tom najobyčajnejšom ľudskom konaní, aby zaslúžilú kapacitu bolo možné pomyselne zbožštiť len preto, aby ako obyčajná ľudská bytosť prekonala prácou svoju vlastnú zadefinovanosť a vdýchla tú bájnu inteligenciu halde elektronicky pozliepanej robotickej bytosti. S karosériou čím ďalej, tým viac dokonalejšieho vzhľadu podobného ľuďom.Garland, bohužiaľ, spadol do obávanej šablóny, no vykresal pomocou vzťahov troch ľudí v odľahlom vedeckom komplexe dusivú atmosféru neistoty. Výborne mu na to vizuálne poslúžili nádherné pohľady na jedinečnú landscape budovu zvonka a strohé technické prostredie Nathanovho príbytku. Dunivé prepájanie elektrifikácie do núdzovej prevádzky ukrýva Avino tajomstvo o tom, nakoľko ešte funguje podľa naprogramovaných schém a nakoľko využíva vlastný AI potenciál, keďže Turingovým testom očividne prešla. Calebova postava sa postupne z vedeckého nadšenca stáva uväzneným pokusným králikom, ktorý poslušne spovedá zadaný objekt podľa jednotlivých sedení. Najšťavnatejším prvkom je Nathan so svojím bežným kamarátskym prístupom, no skrýva pritom mnoho tajomstiev, o čo mu vlastne v projekte ide.

Garland sa vo filme zameriava čisto konverzačne na plusy a mínusy dokonalých umelých bytostí, jeho postavy vedú tie najjednoduchšie rozhovory, na diváka zaberajú jednotlivosti ohľadom Avinej konštrukcie čo možno najvernejšej kópie človeka. No v dialógoch neustále cítiť akúsi nepatričnosť byť „stvoriteľom“, ktorý by svojím výtvorom presiahol vlastné postupy premýšľania. V budovaní napätia dominujú tvrdé Nathanove podmienky, stále menej komfortná Calebova úloha testovať Avu a po hudobnej stránke rozrušujúci hudobný podmaz Bena Salisburyho a Geoffa Barrowa (Portishead).V konečnej fáze sa, pochopiteľne, odohrá zopár ostrejších výmen názorov, a bohužiaľ, i očakávané Avino počínanie. Pre diváka ale tých 108 minút prejde v celkom slušne udržiavanom napätí a dostane možnosť spolu s Calebom a Nathanom filozoficky hĺbať nad etickým rozmerom neodvratného toku ľudskej evolúcie, aby sa v budúcnosti malé robotíčatá nemuseli hanbiť za to, že ľudské pokolenie sa kvôli nejakému morálnemu problému muselo zaseknúť na svojej tak nedokonalej úrovni.Ex Machina (VB/USA, 2015, 108 min.)Réžia: Alex Garland. Scenár: Alex Garland. Hrajú: Alicia Vickander, Oscar Isaac, Domhnall Gleeson