Ak domáci kritici a teoretici upozorňujú na častú fragmentárnosť nášho prebudeného filmu, slabšiu schopnosť vytvoriť súvislý príbeh a celistvú výpoveď, v Eve Novej sa dočkali. Film pripravoval režisér Marko Škop osem rokov a predkladá v ňom plynulé rozprávačstvo, sústredenú a vypracovanú dejovú líniu, aj keď nie stopercentné dielo.

Viaceré motívy v Eve Novej vykvitli do stromu života s koreňmi zapustenými v šarišskom regióne (aj keď nijak názornom), odkiaľ autor filmu, režisér i scenárista v jednej osobe, pochádza a ktorý od začiatku formuje jeho tvorbu. Od tejto osobnej skúsenosti a zažitosti, „dokumentovanej“ v snímkach Iné svety i Osadné, sa chcel Škop v hranom debute cez fiktívny obraz a fabuláciu dobrať k ešte viac univerzálnej výpovedi.
KINEMAVIDEO3655.
Meno Eva nesie vo filme symbol čelného ženského príbehu a priezvisko Nová pokus zvrátiť nepriaznivý smer osudu „vymenením sa“, zvlečením zo starej kože. Evino herectvo nie je len jej profesiou, ale aj opojnou životnou hrou, na ktorú stavila a ktorej deštruktívnosť kompenzuje opojením alkoholom. Ikonická podoba herectva tu dostáva zabrať a aj zápas s alkoholizmom a rozvrátenými vzťahmi nie je len osobnou historkou. Východ z väznice vlastného života sa spája s hľadaním nového zmyslu života, aby jeho zmyslom nebolo len nepiť.
Zhubná minulosť sa preplieta so zavrhnutým „bremenom“ materstva a funkčnej rodiny. Evino vytrhnutie sa z rodného regiónu, kde všetko zanechala, ju vracia na miesto starých, ale otvorených rán. Jej cielené odhodlanie zreformovať svoj život je však viac novou rolou, než úlohou srdca, čo šifrujú slová použitej pesničky „bolí ma hlavička, srdca polovička“. Hrdinkino hľadanie stratených vzťahov je skôr hľadaním jej samej.

Dávna voľba medzi mužom a dieťaťom, medzi atraktívnym povolaním a synom podprahovo diagnostikuje aj predošlý režim. Porevolučné vypudenie jeho protagonistov sa zosobňuje cez hrdinkin pád, ku ktorému divák sotva zaujme neľútostný postoj. Nejde o obhajobu totalitnej minulosti, ale o jednu z intímnych podôb jej rozpadu. Neschopnosť uhrať „poprevratový“ part sa vo filme stal silným obrazom diskontinuity, pádu bývalej slávy.
Film otvára do tmy prednášaný úryvok z Biblie v duchu stvoriteľského aktu, že na začiatku bolo slovo. Úvodná citácia veršov zo štvrtej kapitoly knihy Kazateľ: „Dvaja sú na tom lepšie ako jeden, za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu, a keď padnú, jeden zdvihne druhého“ je zvrchovaným ohlásením toho, čo bude nasledovať a naplnením filmárskym skutkom. Kresťanské normatívy príbehu o zmierení, odpustení či odčinení hriechov majstrovsky uzatvára baptistérium poslednej scény, katarzný obraz zmytia starých hriechov.

Aj s prihliadnutím na uvedený náboženský podtext chýba niekedy Eve Novej práve istý sprituálny rozmer deja, tá mágia záberu, ktorá je, napríklad, v Koze permanentná a v Čističovi až nadúčelná. Nemá to súvis s civilnou podobou Škopovej snímky, ale skôr s jej plánovaním. Občas totiž lepšie čítame úmysel autora než ním vytvorený obraz. Akoby prepracovaný zámer zavše vydusil „živelnosť“ obrazu a čistota, chcená univerzalita záberu bola skôr prázdna než priezračná. To sa vzťahuje aj na zrejme zámernú absenciu regionálneho nárečia či aspoň príznačnej dikcie východu, kde sa časť filmu odohráva.
Špecifická forma jazyka by však univerzálnejšiemu zacieleniu snímky nemusela brániť (viď Fornayovej „záhorácky“ Môj pes Killer). Oponovať možno aj prehrávaným polohám hnevu a nenávisti, ktorých vonkajší prejav odráža príliš mechanickú predstavu ľudského správania. Ale to je osobitná kapitola slovenského filmu. Značným prekvapením snímky nebol výborný ústredný výkon našej Meryl Streep, pani Emílie, ale rovnocenne kvalitné herectvo ostatných postáv. Eva Nová je statočná a úctyhodne skoncipovaná príbehová úvaha o vzťahoch súčasníka poznamenaného časom, miestom a sebou a v slovenskom filme jej určite patrí dôstojné miesto.
Eva Nová (Slovensko, Česká republika, 2015, far., 106 min)Réžia: Marko Škop. Scenár: Marko Škop. Hrajú: Emília Vášáryová, Milan Ondrík, Anikó Vargová, Žofia Martišová...