Prienik do sveta, v ktorom je sex a erotika rovnakým predajným artiklom ako inde v regáloch žehličky či súpravy na vyšívanie - to momentálne v kinách ponúka nový dokumentárny film Petra Begányiho Erotic Nation. Pod pojmom dokumentárna groteska sa skrýva komorná skica stručne načrtávajúca dejiny pornobiznisu na Slovensku.





 
 
Begányiho uhol pohľadu sa sústreďuje na vykreslenie pracovného portrétu rodiny Raffayovcov. S ich podnikateľskými aktivitami sa spája vznik prvého sexšopu a prvého erotického salónu u nás. Ešte počas komunizmu vytušili voľný priestor na trhu a bez okúňania premenili dobový interiér bývalej lekárne v Bratislave na „ošetrovňu“ iného druhu. Ostýchavým Slovákom (väčšinou čakajúcim, kým sa vyľudní autobusová zastávka oproti vchodu) ponúkali najrôznejšie produkty a pomôcky pestrých tvarov a farieb. Vďaka uvoľnenej legislatíve 90.rokov mali takmer neobmedzené možnosti pri zostavovaní ponuky erotických služieb vo svojom salóne. Dovolené bolo všetko, čo nebolo zakázané a zakázané nebolo takmer nič. Dozvedáme sa, že rok 1993 bol rokom „samostatnosti“ nielen politickej ale aj erotickej – predal sa rekordný počet vibrátorov. V roku 1995 boli naše nároky komplexnejšie – na dračku šli nafukovacie partnerky. Na scéne sa rozpriestraňoval Vladimír Mečiar a prezidentovi uniesli syna... 
V prepájaní jednotlivých spomienok sa zrkadlí aj kus nostalgie. Kedysi „pionieri pokroku“, dnes veteráni, len ťažko súperiaci s érou internetu a zmenou finančných pomerov. Výborne to dokladá scéna, v ktorej Karol Raffay inštruuje mladú striptérku o tom, ako vyzeral striptíz v zlatých deväťdesiatych. Neskúseného zákazníka vtedy odzbrojili veľké gestá náklonnosti a slečna sa nemusela ani vyzliekať. Dnes je už divák „otrlejší“. Od svojho objektu požaduje, aby bol spoľahlivo fungujúcim strojom na sex. 


V pornografii sa intímne stáva verejným, pričom faktor citového prežívania je utlmený na minimum. V rovnakom duchu sa nesie aj Begányiho film. Žiaden z protagonistov nikdy neskĺzne k odhaľovaniu svojho vnútra. Karol s manželkou a bratom Vladom zosobňujú triezvy, rozumový princíp - k pracovnej náplni pristupujú pragmaticky a bez emócií. Pocity ostávajú vytesnené kdesi v zákulisí, ktoré je mimo režijný zámer informovať a glosovať. Hoci sa vo filme objavuje viacero bočných línií (vážny zdravotný stav jedného z bratov a jeho problémový syn, manželská nerovnováha druhého, úpadok podnikania v dôsledku krízy atď.) akýkoľvek zárodok drámy, konfliktu alebo zbytočného sentimentu sa podarilo úspešne eliminovať. Čo je v poriadku, pretože je to v súlade s programom: neosobne o neosobnom. To je asi najviditeľnejší rozdiel oproti našej ostatnej dokumentárnej produkcii (napr. výborné filmy ako Slepé lásky, Hranica, Ako sa varia dejiny). A tiež v porovnaní s Begányiho starším krátkometrážnym filmom z rovnakého prostredia Pornoromantik, ktorý dokázal byť pornograficky povrchný a krajne osobný zároveň.
Všetko ale súvisí s tým, že autor pracuje s atrakciami. V Pornoromantikovi tvorila protiváhu tejto povrchnosti šokujúca úprimnosť tragického hrdinu. V Erotic Nation ju režisér vyvažuje podobne kĺzavým povrchom – svetom politiky, ktorý ako každá show nesie v sebe kus „pornografie“. Politické komentáre prednášané Máriusom Kopcsayom (počas výkladu nezostáva pedagogicky strnulý ale navštívi aj príslušnú kabínku) sú občas samoúčelné a okrem konzumnej satiry nepridávajú filmu ďalšiu významovú úroveň. Podobne senzačný dojem má vyvolať opakovaná performance folklórneho ansámblu v sexshope. Okrem toho, že tým autor symbolicky naznačuje stret tradície a „moderny“, je ďalší zmysel nejasný. V závere tak spolu s obveselenosťou ostáva mierna pachuť čohosi nedopovedaného, odstredeného. 


Výber témy je popri vysokozdvižnom humanizme slovenských dokumentov pomerne odvážny a osviežujúci. Otázkou však je, čo chce autor svojou profiláciou povedať, či vôbec chce niečo povedať alebo len pozorovať a zaznamenávať. Begányi totiž nakrútil grotesku pojednávajúcu o pornografii ako o určitom druhu slapsticku (komicky prehnané telesné aktivity/ gagy vo filmoch Chaplina či Keatona). Bez ďalších spoločenských, sociálnych, genderových alebo vôbec ľudských súvislostí. To je samozrejme legitímny a zábavný ale pomerne jednosmerný pohľad. Preto bude zaujímavé sledovať jeho ďalší projekt založený na poznatkoch sexuológa Róberta Mathé, načrtnutých už v Erotic Nation.   Pripravte sa teda na fakty bez zjemňujúcich metafor a prívlastkov doplnené priehrštím explicitných záberov, ako sa na inštruktážny žáner patrí. A tiež na zopár osvedčených životných múdrostí (názornú vizualizáciu toho, že schopnosť zviesť muža patrí k základným ženským istotám, čo ale s intelektuálnym výkonom veľmi nesúvisí). Určite na vás zapôsobí čaro slovenskej amatérskej tvorby bez hereckých šablón. Prvotné rozpaky pred kamerou v spálni vraj idú najlepšie na odbyt.
Erotic Nation (ČR/SR, 2009, 79 min.) Réžia: Peter Begányi. Scenár: Peter Begányi. Kamera: Ivo Miko, Mário Ondriš, Norbert Hudec. Strih: Marek Kráľovský