Pred niekoľkými rokmi si znamenite užili študijný pobyt v Barcelone a vrátili sa. Ale kam? Blúznenie mladého tridsiatnika a opätovné zjednotenie známej študentskej bandy je tu...

Pamätáte si na pestrú zmes študentov v programe Erasmus, ktorí sa pred niekoľkými rokmi (reálne tromi v našich kinách) usalašili v Barcelone? Tie časy sú už dávno preč a teraz by mal mať každý z nich na krku manžela/manželku, slušne rozbehnutú kariéru a v noci vyplakávajúce dieťa. Ale ejha, plány sú jedna vec a reálne kráčajúci život druhá.
Xavier by o tom vedel rozprávať a veruže by aj mal. Má tri krížiky za sebou, no stále tápa vo svojom živote. Či už pracovnom, kde chvíľu pôsobí ako spisovateľ, chvíľu scenárista či typický novinár. A rovnako dolu z kopca to ide aj v milostnom živote - ex-manželka, ex-priateľka, spolubývajúca atď. Mnoho rozhodovania, ale žiadne pevné odhodlanie. Tridsať rokov za sebou, to už je dostatočne dlhá doba na to, aby si človek uvedomil, čo chce v živote dosiahnuť. Taká cesta po Európe, napríklad do Londýna a vzápätí do Moskvy nakoniec nemusí byť až taká zlá, najmä keď sa dáte dokopy so starými kamošmi Wendy a Williamom. A možno stretnete aj ďalších a nájdete ten zmysel života po poriadnom prehodnotení aspektov pracovných i súkromných.


Formálne sa filmom typu Erasmus 2 priamo hovorí nechcené či nepotrebné pokračovanie. Lenže zatiaľ čo tieto adjektíva sa hodia k tohtoročným kúskom Buď cool alebo Slečna drsňák 2, pri druhom dobrodružstve s mladými ľuďmi zo študijného programu Erasmus možno hovoriť o nenútenom, ale napokon celkom príjemnej dvojke. Cédric Klapisch urobil rozhodne dobre, keď sa nevrhol do pokračovania povedzme hneď po roku. Z európskeho hľadiska sa môže zdať pokračovanie úplne neprirodzené a nepotrebné, no nehodno ho podceňovať - napríklad z amerického hľadiska, kde sa po vytvorení série objavujú nové diely každé tri roky. Erasmus 2 je však stále tým nenúteným pokračovaním - bez neho by ste si vedeli predstaviť život Xaviera aj po skončení filmu a netreba sa k nemu vrátiť. Na druhej strane však hlodá ten červík pochybnosti, či by ste tak predsa len nemali urobiť.
Dostatočný časový odstup sa napokon vyplatil. Cédric Klapisch je vo forme, so svojou ľahkou réžiou nemá žiadny problém a so svojím výkonom na scéne scenáristu môže byť tiež viac-menej spokojný. Iste, občas padajúce rozhodnutia o tom, či ísť do pokračovania a za akú cenu, vás môžu prepadať v začiatkoch filmu, ale sú prakticky zbytočné. Už prvé dobrodružstvo v študijnom programe nemalo pevnú dejovú štruktúru a išlo predovšetkým o jeden rok s ôsmimi dospelými študentmi v Barcelone, zložený z rôznych etúd, najmä na tému interpersonálnych vzťahov, nakoľko bývali v jednom apartmáne. Preto sa nemožno čudovať, že ani druhé rozprávanie neobsahuje žiadaný tmel a tiež ide len o dvojhodinovku v niekoľkých metropolách, pri ktorom sa skladajú rôzne zážitky, známe osôbky a dianie točí okolo pár ústredných postav. Ostatní sa tu ukážu občas, na skok, a hneď svoje miesto uvoľnia. Je to možno príliš úzko špecifický príbeh na Xavierovu osobnosť - zatiaľ čo väčšine to bude vyhovovať, ostatní sa môžu občas pozastaviť a povedať si, že to nie je až taká dobrá cesta. Ale čo vlastne je? A malo by zmysel dať priestor aj ostatným? Ak áno, komu? Viac Wendy či Williama? Možno, ale na to zase nemáte tak dobrých hercov ako ústredného Romaina Durisa...
Vlastne takto... Mladý človek si musí svoju cestu životom vybrať sám. Neberte to ako životné krédo či filmové poučenie, skôr dôvod, prečo sa čiastočne vytratila pôvodná pestrosť. Iste, ešte ju zachránia momenty, spomienky i nové stretnutia, ale život ženie vpred a niekde sa snáď už zastaví. Pri novej snahe naplniť dvojhodinovú stopáž sa Cédric Klapisch zapotil iba miestami, ale svoj cieľ si splnil dobre. 


Najviac si na študijnom programe Erasmus, ako diváci, môžete ceniť ďalšie možnosti byť spolu s dobre napísanými charaktermi a zažívať ich nové dobrodružstvá. Pretože herci tu hrajú s presnosťou i vyššou snahou a spolu s dobrou atmosférou vám jednoducho predčasne z kina odísť nedajú.
Summa summarum, existujú filmy, ktoré pokračovanie vôbec nepotrebujú, a Erasmus je dobrým príkladom. Na druhej strane presne tieto filmy svojich fanúšikov trošku trýznia a dávajú im nádej, že o pár rokov sa môžu vrátiť. Tak tu jeden taký máme - je to nenútené, ale prekvapivo dobré pokračovanie, ktoré sa snaží kráčať v rovnakom duchu. Nakoľko ja osobne som nebol úplne nadšený ani z prvej časti a v jednej z diskusií som hodnotil trošku zvláštne 7,6/10, teraz pôjdem o kúsok nadol. Erasmus 2 je silnou sedmičkou a jedným z najzaujímavejších európskych filmov roka. Ak ste videli prvý diel, neváhajte ani tentokrát, takých milých filmov tu bolo v tomto miléniu len veľmi málo... Rovnako aj vy všetci, ktorí ste si po prvom dieli položili otázku: "A to je všetko?", pretože ani tentoraz sa vlastne oveľa viac nedozviete a otázku si po zhliadnutí môžete pokojne zopakovať...
Les Poupées russes / The Russian Dolls (Francúzsko/UK, 2005, 125 min.) Réžia: Cédric Klapisch. Scenár: Cédric Klapisch. Kamera: Dominique Colin. Hudba: Loic Dury, Laurent Levesque. Hrajú: Romain Duris, Kelly Reilly, Audrey Tautou, Cécile De France, Kevin Bishop, Jevgenia Obrazcova, Irene Montala