Bosniacky rodák scenárista a režisér Danis Tanović sa do povedomia svetovej kinematografie zapísal najmä svojím celovečerným hraným debutom Zem nikoho (Ničija zemlja, 2001), za ktorý získal mimo iných aj Cenu americkej filmovej akadémie za najlepší zahraničný film. K filmu si sám napísal scenár a tiež skomponoval hudbu. Tanovićova oscarová snímka je satirickým príbehom dvoch vojakov z nepriateľských táborov, počas vojny v Bosne v roku 1993, na území medzi nepriateľskými líniami, tzv. území nikoho. Pred týmto filmom sa Tanović sústreďoval najmä na dokumentárnu tvorbu. Zem nikoho získala celkovo 42 ocenení. Po svojom uvedení do kinodistribúcie bol film veľmi dobre prijatý u kritiky najmä pre vťahujúci príbeh o absurdnosti vojny. Je to pravdepodobne jeden z najoceňovanejších celovečerných filmových debutov v histórii kinematografie.Nasledovala filmová dráma Peklo (L'Enfer, 2005), scenáristom ktorej boli Krzysztof Kieslowski a Krzysztof Piesiewicz. Film sa odohráva v 80. rokoch v Paríži a rozpráva o odcudzení a zbližovaní troch sestier a matky, ktoré sa rozhodli vysporiadať sa s tragickou udalosťou z minulosti. Ďalším zaujímavým režisérovým filmom, v ktorom sa vracia opäť do Bosny, je snímka Cirkus Columbia (2010). Film sleduje príbeh Divka Buntica, ktorý sa po 20 rokoch vracia domov (1991) z exilu v Nemecku.

KINEMAVIDEO1991.Tanovićovým ostatným filmom je Epizóda zo života zberača železa, ocenený na medzinárodnom festivale Berlinale. Snímka rozpráva príbeh manželov Nazifa a Senady. Nazif sa snaží postarať o svoju ženu a ich dve malé dcérky, zarábajúc si na živobytie zberom železa zo skládok. Keď však Senada počas zimy potrebuje okamžitú lekársku pomoc a peniaze v rodine na operáciu chýbajú, Nazif sa ich, po mnohých neúspešných naťahovaniach s lekármi, rozhodne získať podvodom. Ťažko povedať, či ide o dokument alebo hraný film. Má charakteristiky, ktoré nahrávajú obom stranám. Vizuálne pôsobí skôr ako dokumentárny titul, hlavne vďaka priznávaniu prítomnosti kamery a často opakujúcich sa roztrasených záberoch. K hranému filmu ho zas približuje konanie postáv, ktoré režisér nezaznamenáva v čase, kedy sa reálne odohrali.

Režisér si príbeh tejto rodiny prečítal v novinách. Pobúril ho a rozhodol sa rodinu vyhľadať. Požiadal manželov Nazifa a Senadu, či by boli ochotní pre účely nakrúcania jednotlivé udalosti opätovne „zahrať“. V istom zmysle sa tak vrátil k svojim dokumentárnym začiatkom. V tomto prípade teda môžeme hovoriť o „doku-dráme“, ktorej priekopníkom bol Želimir Žilnik. Danis Tanović nakrútil na prvý pohlaď jednoduchý nízkorozpočtový projekt. Použil naň len 50 tisíc eur (niektoré zdroje uvádzajú dokonca iba 17 tisíc eur), ale jednoduchý je naozaj iba na prvé pozretie. Film má oveľa väčší presah. Režisér spolu s kameramanom realitu nijako neprikrášľujú, podávajú ju stroho a surovo, takú, aká je. Každá emócia, ktorá sa v snímke objaví, je autentická, priama. Nie je obalená nadbytočným klišé.

Veľmi milo a uveriteľne pôsobí detské doberanie dievčatiek, ale aj strach matky Senady ísť na opätovnú návštevu nemocnice. Je bolestné sledovať, ako lekári, ale aj pracovníci tretieho sektora zlyhávajú v pomoci ťažko skúšanej rodiny. Hippokratovu prísahu film obnažuje len pokiaľ to „dovolí“ zdravotná poisťovňa. Otázkou je, či toto je tá prísaha, ktorej všetci veríme a na ktorú aj spoliehame. Zamýšľame sa nad tým, či je vo vypätej situácii naozaj tak dôležité dbať na zabehnutý daný postup. Či nie je jednoduchšie a ľudskejšie urobiť výnimku..Tanovičov film postavy nesúdi, ani nehodnotí, prečo sa štvorčlenná rómska rodina dostala do nepríjemnej a nezávideniahodnej situácie. Zaznamenáva len jednu, zato však významnú epizódu zo života zberača železa. Rodinu manželov predstavuje ako harmonickú, ktorá napriek svojmu postaveniu na okraji spoločnosti stavia na vzťahoch, dôvere a láske. Epizoda u zivotu beraca zeljeza / En Episode in the Life of an Iron Picker (Bosna a Hercegovina/Francúzsko/Slovinsko/Taliansko, 2013, 75 min.)Réžia: Danis Tanovič. Scenár: Danis Tanovič