Pri filmoch Christophera Nolana si môžete byť istí, že budú výborné a pri ich hodnotení sa často naháňa iba výsledná číslovka na konci. Jednoducho povedané, všetci ideme do kina a čakáme či to bude opäť 10/10. Ak nie, prečo? Dunkirk posôbí inak ako čakáme, vzďaľuje sa bežnej narácii vojnových filmov, no ponúka úchvatný zážitok na veľkom plátne bez 3D, 4DX a iných efektov. Nolan vás nechce zdržiavať blbosťami, vtiahne vás klasickými filmovými technikami, kamerou, hudbou a vypľuje ohlušených späť.

Prečo má Dunkirk iba 106 minút? Sám Nolan hovorí, že väčšiu stopáž pre rozpovedanie príbehu, resp. zmapovanie udalostí evakuácie za 9 dní ani nepotrebuje. Scenár si napísal tentokrát bez brata Jonathana či iných pomocníkov a pracuje s relatívne úsporným materiálom, ktorému vtisol iný prístup. Klasickú lineárnu či chronologickú líniu od začiatku triešti na tri samostatné, vzájomne ich prelína, čím dosahuje odlišný efekt u divákov.
Niektoré momenty sa miešajú a objavujú vo viacerých, iné sú exkluzívne a už nechajú na seba dlhšie čakať. Nolan ich rozpráva paralelne, v prvých minútach prezradí, že sa ponoríme do línií na zemi, na vode i vo vzduchu. Každá má odlišné trvanie, tempo i postavy. Po videní sa natískajú otázky, ako to funguje: pozornosť máte rozbitú ako vojaci, zo 106 minút si odnášate virvar, miestami nechápete, čo sa odohralo.
KINEMAVIDEO4300.
Dlhé scény sa umárate hľadaním styčných bodov, oporných postáv, lietadiel a lodí. Prehľadnosť vojny je ošemetná – Nolan zdanlivo jednoduchú operáciu motá líniami a tvorí chaos pri každom nálete či bombardovaní. Aj z čakania na loď sa dá vytvoriť majestátny napínavý film.
Za finálne vyznenie môže aj režisérova známa chladná nátura i atmosféra – a tento raz ju vytiahol už na maximum. Žiadny chrabrý kapitán, putujúca jednotka a vojaci znechutení hrôzami vojny spomínajúci na domov či náručie partnerky. Nolan nielenže vyšmaril typické archetypy, ani sa neunúva nahradiť ich aspoň nejakými hrdinami, ktorým by sme virtuálne priali prežiť.
Hŕstka vojakov medzi celými davmi, civilná posádka lode či pár pilotov s maskou na tvári sa priamo prieči filmovým pravidlám – čo je popri rozbitom scenári ďalší krok byť iný. Nolanovi vyšlo v tom smere i potlačenie veľkých mien do menších úloh či obsadenie úloh hercami-klonmi: strapatý chalan je takmer každý, pár z nich sa nikdy nepredstaví ani menom a aj v titulkoch sú uvedení ako chvejúci sa či nehovoriaci vojak. Určite sa vám budú mýliť prvú polhodinu a potom orientáciu zrejme vzdáte v domnienke, že áno, aj to je cieľ Nolanovho pohľadu na neistotu v celej operácii.

Potom vás ani neprekvapí, že neprichádza silný dej, ale skôr fragmentovaná rekonštrukcia udalostí pár dní, kde sa nemáte na čo upnúť. Žiadny prehľad o dianí, na druhej strane silný pocit ako sa cítili vojaci počas operácie – pobehujúci, stratení, hľadajúci, nevedomky snažiaci sa prežiť.
Bez deja, hrdinov a jasného rozprávania ostali tri línie s častým striedaním. V každej desaťminútovke nové postavy či známi v inom bode operácie. Odlišný časový rámec je výborný, akurát na prvé pozretie bojujete s orientáciou a prispôsobujete očakávania. Je tu aj istá gradácia, no nečakajte ani tradične finále.
A predsa je Dunkirk jeden z najlepších vojnových filmov a takmer majstrovský kúsok. Nolan natočil strhujúci film, kde sa bojíte či trháte v sedadle častejšie ako na nervydrásajúcom horore. Scény napätia a úzkosti zvláda brilantne – od úvodnej sekvencie, ktorá vás dostáva na titulnú pláž. Cez plané nádeje dostať sa do bezpečia aspoň na chvíľu, keď sa zrejme budú musieť pustiť postavy na útek preč. Momenty klaustrofóbie, strachu, cieľu v nedohľadne. Keď príde nálet Nemcov nad pláž, obete sa rátajú náhodne: ty prežiješ, traja vedľa teba asi nie. Zachráni sa ten, čo má šťastie alebo vhodne stojí. Občas si pomôžeš.

Akčné scény sú vynikajúce najmä vo vzduchu. Tom Hardy ako pilot nás sprevádza trablami i úspechmi v kokpite, jeho roztrasenou optikou sledujeme jednotlivé ciele a občas i dobré zásahy. Kamera sa točí neustále a Hoyte Van Hoytema dokazuje, že v Interstellar sa skôr zahrieval na väčší projekt. Napokon vás tu ohluší na zemi, na vode i vo vzduchu Hans Zimmer, ktorý skutočne zložil niečo čo ste nepočuli; v jeho podaní splynula zvuková a hudobná stopa do neutíchajúceho (ne)rytmického tlkotu, ktorý vypáli kinám dieru do zeme.
To je práve jeden z dôvodov, prečo odchádzate ohlušení z kina ako z bojiska, no je to taký sugestívny zážitok, že by ste mali okamžite hľadať najhlučnejšiu sálu vo vašom okolí. Je jasné, že Nolan ako fanúšik IMAX doručí najlepšiu verziu filmu práve tu – totálne využil jeho formáty i zvuk.
Oscarová sezóna má jasný prvý príspevok a o pol roka sem príde šesť-sedem nominácií, na to berte jed. Možno bude chýbať Najlepší film či režisér, no bola by to škoda. Hoci to nie je ďalšia 10/10 pre Nolana, stále núka lepší zážitok ako 90% filmov, ktoré vidíte v komerčných kinách. Úplne iný film z druhej svetovej vojny v roku 2017? Už len, či aj preto sa ho oplatí vidieť.
Dunkirk (Holandsko/UK/Francúzsko/USA, 2017, 106 min.)Réžia: Christopher Nolan. Scenár: Christopher Nolan. Hrajú: Fionn Whitehead, Damien Bonnard, Aneurin Barnard, Barry Keoghan, Mark Rylance...