Režiséra Karla Janáka dôverne pozná divácka obec z jeho "slávneho" roku 2004 vďaka Snowborďákom. O dva roky neskôr prišli Rafťáci a Ro(c)k podvraťákov. Minuloročný Cuky Luky Film jasne naznačil, že Janák je už schopný všetkého. Ničím výnimočné rané teenagerské výstreky vystriedala zjavne "dospelácka" výstraha pred vymoženosťami moderného sveta. Tentokrát sa postavil za katastrofálny scenár Marka Epsteina a Ľubomíra Slivku. S Dôverným nepriateľom sa nás snaží vystríhať pred umelou inteligenciou (!).

Nevadí, s apelom na premúdrelú technológiu asi treba priebežne prichádzať, aby divák nečerpal strach z podobných vychytávok len zo Spielbergovho filmu A.I. Umelá inteligencia z roku 2001 (!). Teraz takmer po 20-ich rokoch čaká na slovenských divákov kdesi v lone prírody sofistikovaná stavba s nenabúrateľným bezpečnostným systémom...
KINEMAVIDEO4657.
Programátor Andrej (Vojtěch Dyk) sa po dohode so svojím šéfom (Ady Hajdu) nasťahuje do prototypu inteligentného domu. Obaja si hladkajú brušká, ako v práci technologicky podchytili maximálne pohodlie užívateľov príbytku. Andrejova manželka Zuzana (Gabriela Marcinková) však ako koordinátorka svojich bežných potrieb dostáva od "múdrej technológie" facku. A divák znalý základnej filmovej premisy zas taký preplesk od schematického scenára, že sa modlí, aby utrpenie v kinosále čo najskôr pominulo.
Autori sa zjavne nepárali s tým, aby divákovi ulahodili prinajmenšom pozoruhodným námetom v pozerateľnom filmovom šate. Film od začiatku plynie predvídateľne banálnym inscenovaním situácií v presne zadefinovanom rozdelení pre a proti. Ich vymenúvaním by stačilo poveriť päťročné dieťa. Bez srandy. Až na pár "horúcejších" momentov sexuálneho charakteru.

S našou dôstojnosťou, že sme ešte nestratili zdravé uvažovanie a úpenlivo očakávame nejaký audiovizuálny benefit filmu, v Dôvernom nepriateľovi korešponduje akurát hudobný podmaz Ondřeja Brzobohatého. Hlboko pod jeho úrovňou kmitá výpočet klišé odsudzujúci potrebu takto hanebne sa podvoliť lenivosti v domácnosti.
Akokoľvek film spestrujú blikajúce monitory, hrôzostrašná komunikácia s domom či edukatívne protipólne malebná príroda, stále máme pocit, že dospelákovi je to predsa jasné ako facka, akurát nechápeme, prečo Dôverného nepriateľa nasadili do kín, a nie do občianskej náuky na základnej škole.

Thrillerový náboj stráca silu prakticky v začiatku deja, pretože sa celý minul už v traileroch. Manželská dvojica ambivalentne bojuje s nainštalovaným programom, chce nám skrz technologické inovácie pohroziť zrútením vzťahu a jeho základných atribútov (nevera, sexuálna nespokojnosť, osamelosť, uspokojenie v pracovnej sfére...).
Inklinujeme stáť na strane vystresovanej manželky a spolu s ňou zápasiť s vyspelým domovým systémom. Má síce život okorenený o bláznivú kamošku (Zuzana Porubjaková), atraktívne sochárske povolanie či tajomne nevyspytateľného suseda (Ondřej Malý), stále však dumáme nad jej charakterovo nezvládnutou naivitou a plytkým detským uvažovaním. Občas sa rebelantsky zduje, no to je všetko. Do Andreja príliš nevidíme a vlastne ani nechceme. Reprezentuje len jasne vyprofilovanú stranu poklonkujúcu technologickému pokroku.

Všetky postavy príbehu sú načrtnuté schematicky a ničím ho nezatraktívňujú. Škoda len zvučných hereckých osobností, ktoré sa stále bezostyšne dokážu zapredať podobným projektom a pomáhajú tak domácej produkcii rásť výsostne v úrovni kvantity. Pretože po kvalitatívnej stránke sa jedná o jasný príbehový prepadák, ktorému nepomohli ani lokácie, ultrachladná architektúra či nebodaj "atraktívne" predložený súboj s moderným svetom.
Stačí jedna časť anglického seriálu Black Mirror a zistíte, že v tejto téme je filmový svet už úplne niekde inde.
Dôverný nepriateľ (Slovensko / Česko, 2018, 112 min.)Réžia: Karel Janák. Scenár: Ľubomír Slivka, Karel Janák, Marek Epstein. Hrajú: Gabriela Marcinková, Vojtěch Dyk, Zuzana Porubjaková, Ondřej Malý, Ady Hajdu, Roman Luknár, Pavel Rímský, Hynek Čermák...