Benta Hamera poznáme hlavne vďaka Poviedkam z kuchyne či filmovej adaptácie Bukowskeho Factotum. V tomto predvianočnom období na nás útočí tento nórsky režisér ultraaktuálnym počinom Domov na Vianoce. Divákovi azda táto snímka umocní tú najľudskejšiu stránku Vianoc. Ako sa zbližovať s vlastnou rodinou i dávnymi známymi a ako poznať ten pravý domov, náležiaci k stráveniu tohto sviatku.


Príbeh filmu sa odohráva na Štedrý večer a súbežne mapuje niekoľko ľudských osudov. Manžel sa snaží obdarovať vlastné deti, i napriek tomu, že jeho domov obýva manželka s novým milencom. Bezdomovec nachádza teplo domova u dávnej priateľky, ktorá sa živí predávaním vianočných stromčekov. Temperamentná dáma dúfa, že jej milenec odíde od rodiny a nájde nový domov u nej. Chlapec zamilovaný do spolužiačky úmyselne odďaľuje svoju účasť na vianočnej večeri vo vlastnej rodine, len aby strávil čo najviac času s ňou. Bezdetný doktor opúšťa manželku na Štedrý večer kvôli službe a stretáva srbsko-albánsku dvojicu, ktorej sa práve pýta na svet bábo. A starý manželský pár skromne očakáva príchod syna domov na Vianoce.

Komorné mikropríbehy sa v niektorých prípadoch mozaikovo pretnú a doplnia, iné figurujú sami osebe. Bent Hamer ale nezvláda rozvrhnutie dramatičnosti a komediálnych prvkov. Veľmi sa treba v jednotlivých scénach izolovať a prijať čisto humorné prvky. Pretože potom režisér nadávkuje porciu melodrámy, ba až lacného sentimentu. Najmä v sledovaní odvrhnutého manžela snažiaceho sa o kontakt s deťmi ide o príjemne horko-vtipné scény, i v milenkinom prípade sa dočkáme toho ľahkého výrečného humoru cez slzy. Potom prichádzajú neurčité scény s chlapcom a jeho spolužiačkou tmavej pleti a spektrum uzatvára čisto vážne dramatické vianočné ovzdušie starých manželov.Navyše tu máme kosovských utečencov a úvodné zalaškovanie s newyorskou pouličnou scénou slávnostného zažatia obrovského vianočného stromu. Tieto „cezpoľné“ výkuky sú ďalším prvkom, ktorý rozbíja pevné nórske príbehové pozadie, a krvopotne deklarujú širšie spoločenské vnímanie, ako je to na jednej strane bombastické a bezstarostné, hoci kdesi pri srdci Európy sa dejú neprávosti. Toho sa Hamer mohol vyvarovať, on ale ešte pridáva pre všetkých rovnako žiariacu hviezdu Sírius a záverečnú gýčovú polárnu žiaru. 

Ako bolo vyššie spomenuté, diváka film príjemne ľudsky zahreje. O to sa Hamer od začiatku úporne snaží. Dať ale do pľacu tému Vianoc spojenú s istotou a teplom domova – tomu vážne hrozí sklz do gýčovitosti a nezáživnej sentimentality. Ako v Poviedkach z kuchyne Bent Hamer vystaval (trochu umelo) absurdnosť situácie, aby automaticky vyšla na povrch potreba ľudských vzťahov, tak v Domov na Vianoce operuje so vzťahovo už obnaženými postavami a stavia ich v zasneženej a vianočne žiariacej scenérii chaoticky vedľa seba, aby krvopotne dodržal natískajúce sa posolstvo.Hjem til jul (Nórsko/SRN/Švédsko, 2010)Réžia: Bent Hamer. Námet: Levi Henriksen – kniha poviedok Bare mjuke pakker under treet (2005). Scenár: Bent Hamer. Kamera: John Christian Rosenlund. Hudba: John Erik Kaada- Hrajú: Nina Andresen Borud, Trond Fausa Aurvaag, Arianit Berisha, Joachim Calmeyer