Malé povzdychnutie zo záveru recenzie na Dobu ľadovú 4 sa napĺňa. Autori ďalej žmýkajú sériu, hoci sami už cítia vyčerpanosť nápadov. Našli spôsob jej udržiavania pri živote – vymyslieť novú tému, obtočiť okolo nej našich hrdinov i pár vtipov, pustiť film do kín. Piata Doba ľadová je zase trochu slabšia ako predchodca a hoci stále dokáže zabaviť a do konca ju s deťmi doťuknete, sami si vravíte, že už by stačilo.

Skrat našiel vesmírnu loď, zdrhol do vesmíru, narobil kopec neplechy v Slnečnej sústave a na Zem sa teraz rúti obrovský asteroid, ktorý môže vyhubiť všetok život. Našťastie sa partia kamošov opäť spojí s odvážnym Buckom, aby vymysleli plán ako sa asteroidu zbaviť a existovať naďalej. Cestou objavia nové nástrahy ako napríklad troch jurských operencov, čo idú Buckovi po krku alebo záhadný svet, čo nebol od nich až tak ďaleko.
KINEMAVIDEO3976.
Veda, asteroid a trošku sci-fi. To sú motívy piatej Doby ľadovej, ktoré sa miešajú do života hrdinov. Ich počet za 14 rokov razantne stúpol, čo môžeme vidieť napríklad na počte mamutov. V jednotke si vystačil jeden Manny, v dvojke pribudla Ellie a v trojke ich dcéra, už máme aj jej nového nápadníka Juliana. Štyri mamuty, dvaja šabľozubí, duo leňochodov, pár vačíc, jedna lasica, začína byť na plátne husto. Táto jedenástka sa už ledva zmestí na plagát a ak si nepamätáte ich charaktery alebo minulosť, budete azda stratení.
Na druhej strane si aj samotní autori uvedomujú, že ich je veľa – Buckovi venujú ešte mimoriadne efektný nástup (jeho Figaro z Barbiera zo Sevilly je top ukážkou animácie i hudby), ale iní sem nabehnú nenápadne či sú akože jasnou súčasťou. Autori sa nedokážu nikoho zbaviť (čo by sa síce priečilo humornému tónu, ale prospelo by ansámblu) a počet začína byť extrémny. Aby sa ešte zvýšil, pribudnú rádobyzloduchovia, nové vedľajšie postavy a všetko len tak-tak drží pokope.

Vyčerpanosť cítiť všade. Protivníci sú povolaní z iného sveta v repríze, aby sme boli opäť v napätí a užili si pár naháňačiek. Dejová kostra je chabučká, blížiaci sa mocný asteroid nedokážete chápať, Skrat by ho pri troche šťastia mohol odpáliť inam, a to by bolo pozemské putovanie zbytočné. Niežeby bolo extra prepracované – znova a zase putujú hrdinovia krížom krajinou, aby sa niekam dostali, tam sa spojili a popritom riešili rodinné, ľúbostné či iné dilemy. I tie sa neustále opakujú.
Na jednej strane sa dá oceniť, že Manny sa posunul najďalej – od samotára ku svokrovi, no neustále šomravý charakter svedčí o slabom vývoji. Najhoršie vyznie Sid, stále blúzni po partnerke a škodoradostní autori mu dávajú malé šance. Iritujúca Ňaňa je tu stále a získava viac miesta aj na jeho úkor. Diego je už takmer do počtu. Vačice sa snažia byť ultramoderné, ale polovica vtipov im nevyjde. (Hashtag, prečo? Lebo.)

Narvať zmysluplné dianie do 85 minút bez titulkov je čoraz ťažšie. Autori si vypomôžu dlhými sólami (svadba v závere), cítiť, že sa aspoň dokážu hrať s animáciou: akcia je zručne natočená, farebná paleta sa zlepšila, kamera má pekné nájazdy, hudba zaberá, hoci so zmenou z Johna Powella na Johna Debneyho sa vytratili niektoré motívy. Väčšina stopáže je však príliš instantná: po 30 minútach si už ťažko spomeniete, čo ste videli v uplynulej tretine filmu s niekoľkými výnimkami. Už keď sa objaví dobrý nápad, autori ho buď nevyužijú alebo upaľujú ďalej.
Azda tým najlepším dôkazom klesajúcej kvality série sú Skratove sekvencie. Vždy patrili v sérii k top scénam, stopercentne pobavili a tešili ste sa na ďalšie a po filme ochkali, že ich bolo málo. Tentokrát sú zdĺhavé, opakované, neprinesú veľa nového, iba varírujú tému Skrat vo vesmíre. Najlepšie funguje gravitačná, ale tá v záverečných titulkoch vo vás len ťažko doluje úsmev.
Mamutí tresk je ukážka žmýkania série. Čím viac skúšate, tým viac ste vyčerpaní a nový film už nie je zaujímavý a prepadá sa na nižšie úrovne kvality. Kedysi na to doplatil Shrek, teraz aj Doba ľadová.
Ice Age: Collision Course (USA, 2016, 94 min.)Réžia: Mike Thurmeier, Galen T. Chu