Manny, Diego a Sid sú späť. Ich problémom nie je tentoraz transport dieťaťa, ale akčné zachraňovanie samých seba. Už sa tešíte?

Pred štyrmi rokmi prešli kus prehistorického sveta a zažili nemalé dobrodružstvo s dieťaťom, ktoré bolo treba odviezť do bezpečia ľudskej osady. Potom sa rozhodli oddýchnuť si, ale relax netrvá večne a teraz ich čaká oveľa dôležitejšia cesta. Nad ich údolím sa začali topiť obrovské kusy ľadovca a je iba otázkou času, kedy sa tuhé skupenstvo zmení na kvapalné nadobro a masa vody zaplaví ich milované miestečko. Preto je potrebné vydať sa na koniec údolia, kde by sa mala podľa informacií supov nachádzať loď, do ktorej sa stačí naládovať a tým pádom sa zachrániť pred prichádzajúcou smrťou pod neľútostnými hektolitrami i globálnym otepľovaním.
Cesta však nebude úplne jednoduchá, pretože Sid sa stretne s kmeňom leňochodov hľadajúcich boha ohňa, Diego musí prekonať svoj panický strach z vody a dobráčisko Manny bojuje so skutočnosťou, že je azda posledný mamut na svete. Na tomto mieste si však možno dovoliť prezradiť jeden spoiler, ktorý delí dej na dve časti – potrebnú road-movie privážajúcu ústredných hrdinov k novým dobrodružstvám i trampotám s topiacim sa ľadovcom (napríklad prebudenie krvilačných vodných príšer) a zároveň aj stretnutie trojice Ellie – Crash – Eddie. Ellie je mamut, ale nechce si to priznať, Crash a Eddie je neuveriteľne živá dvojica vačíc. Druhá línia spočíva v nadväzovaní kontaktu medzi dvomi mamutmi, t.j. trampoty inak skúseného Mannyho v ľúbostnej oblasti. No povedzte sami, kedy ste už len videli na plátne love-story mamutov???


Leňochod Sid, tiger Diego a mamut Manny, to bola už od začiatku šikovne napísaná trojica charakterov, ktorá sa podriadila pri minulej úlohe neľahkej skúške spolunažívania. Ale sledovať odlišné osobnosti v zvieracom prevedení v zaujímavom prostredí, to bola psina. A pretože dané obdobie nebolo často používané a aj tento svet našiel pár originálnych tvorov či šikovne umiestnené parodujúce prvky, získal zaujímavý status a v očiach mnohých divákov figuruje s odstupom niekoľkých rokov ako jeden z najlepších animákov v súčasnom desaťročí. Je to tak, malí i veľkí si užili Dobu ľadovú plnými dúškami, hoci treba dodať, že samotné zárobky z kín neboli až také astronomické (cca 323 miliónov dolárov celosvetovo) a práve VHS, DVD a TV dodali filmu pomaly punc kultu či výraznej sympatie.
To je aj dôvod neskoršieho príchodu pokračovania (bežne sa prvý sequel objaví už po dvoch-troch rokoch). Teda treba tak dúfať, pretože existuje aj možnosť, že prvý diel vyžmýkal scenáristov natoľko, že sa už k látke veľmi vracať nechceli. Ale tento svet má rozhodne čosi do seba a jeho obľuba je markantná, o čom svedčia aj Mannyho (rozumej mamutie) tržby za prvý víkend v USA – 68 miliónov za tri dni, to je veľká pecka a takmer dvojnásobok oproti vlaňajším Robotom. To je pre Fox dobrá správa pre rozširovanie série, zároveň však určitá neistota, aby sa nerobilo nič iné, len príbehy z dávnej histórie.
Pokiaľ ste si už stihli všimnúť hodnotenie prvého a druhého dielu, vidíte, že novinka je o bod slabšia. Je to približné vyjadrenie kvalít, ale prekvapivo sa odráža na celku i jednotlivých detailoch. Napríklad pri scenári verím, že bolo doslova umenie vytvoriť dielo, ktoré bude časovo dlhšie ako prvé a napchať ho dostatočne zaujímavým konaním hrdinov. Lenže zatiaľ čo minule sme sa mohli spoľahnúť na vzájomné sa klčkovanie trojice a aj sprievod človiečika do osady s viacerými ponaučeniami pre menších divákov, tu nás čaká iba zbesilejšia akčná jazda. Postavy už netreba spoznávať resp. staviť mincu na ich odlišné osobnosti – tie sa už berú ako samozrejmosť. „Sme predsa starí kamoši,“ hovorí Sid a všetci z nich sa skutočne aj tak správajú, ako jeden zaujímavý tím. Lenže pokiaľ pominieme Mannyho trampoty s Ellie, čaká nás tu iba obyčajný pochod z jedného konca údolia na druhé, ktoré je občas prepletané návštevami bizarných tvorov ako kedysi. 


Aj tentokrát však cítiť, že tvorcovia nepostupovali stopercentne originálnym spôsobom – zatiaľ čo prvá Doba ľadová náramne pripomína Knihu džunglí, pri novinke budete mať neraz chuť vykríknuť, že toto vyzerá ako Dinosaurus, akurát s odlišnou (t.j. nie takou presnou) animáciou ako u Disneyho. Putujúce stáda zvierat totiž nič iné evokovať nedokážu a rovnako aj základný pilier deja. Je to sčasti škoda, ale väčšine divákov vlastne príliš vadiť nebude. To väčší je problém s ďalšou vrstvou obsahu – pokus o hlbší príbeh či určité poučovanie je fuč, toto je iba popcornový zážitok s fantastickým audiálnym spracovaním. Začiatok je dokonca taký prevarený, že niektorých dokáže hneď sklamať, ale v tomto smere treba počkať aspoň na polovicu filmu resp. jeho druhú časť, kde kvalitka začína stúpať minimálne o jeden bod na našej stupnici. Ako by sa začiatok mohol aj trošku odfláknuť, dôležité je, že diváci nezdupkajú po polovici dielka. Lenže fakt je, že Doba ľadová 2 do žánru vlastne nič nové neprináša a len kombinuje známe prvky. Koncentrácia na akciu je síce fajn, ale môže niekedy pôsobiť strojovejšie ako prvý diel. Ešteže sa z love-story mamutov nestáva fraška, ale prekvapivo jemný a pekne ubiehajúci kúsok príbehu ukazujúci aj určitú intimitu a nie iba mlátenie sa postáv či treskúci ľad s vodnými kreatúrami. Obávam sa, že druhý diel si dosýtosti užijú už iba mladší diváci a starším tak hladko utekať nebude.
Je to škoda, ale je to tak. Prehistorický svet tu až tak veľa prvkov na manévrovanie v deji neponúkol a hlavná dejová línia sa veľmi nepochlapila. Je výborné, že je to dobre nakrútené, ale zároveň sú tu medzery a od minulého dielu sa nevyplnili. Napríklad Scrat a jeho nekonečný hon za orieškom je príjemným spestrením tu a tam sa zobrazujúcim na plátne, ale určite sa nájdu diváci, ktorých už postupne omrzí. Najmdlejšie však pôsobí dvojica vodných príšer (v štýle ani dinosaurus, ani ryba, ale niečo nervózne medzitým), ktorá občas cvaká zubami, ale vyzerá tu ako by ušla Peterovi Jacksonovi z King Konga. Dokonca je prekvapivé, že niektoré nové postavy (množstvo epizódnych a najmä Bystrý Tony na čele celého pelotónu) vám budú liezť na nervy na miestach, ktoré by mali byť vtipné. Takže pokiaľ ide o nové prvky, s otvorenou náručou vítam iba dve vačice - neuveriteľne vitálna dvojica Crash a Eddie je vyzbrojená parádnymi kúskami. Zatiaľ čo jeden kus by bol dobrý a sledovanie dvoch samostatných slušné, ich symbióza je vítaná, pretože sú jedným z mála nových prvkov v celom diele, ktoré majú zmysel a pekne dopĺňajú pôvodné kvarteto.


Popri obyčajnom deji sa dočkáme (aspoň na začiatku) ešte jedného nemilého prekvapenia. Kvalita animácie je rôzna – napríklad dlhý záber na údolie zobrazujúci rozličné zvieratá nie je príliš vydarený, pretože niekde je animácia až pomalá alebo sa jej ťažko usádzalo v zábere. Nehovorím, že to pôsobí príliš rušivo, ale masové scény v údolí by asi potrebovali vyladiť. Zvyšok filmu je našťastie skvelo pripravený a poteší najmä deštrukcia ľadovcov či detaily vačíc stvárajúcich krkolomné akcie.
Priznám sa, že k Dobe ľadovej 2 som pristupoval s neistotou, ale obavy boli napokon zbytočné. Pomalší a nie veľmi sľubný úvod sa dokáže slušne rozvinúť a dvojica vačíc je neuveriteľne zábavná v rámci oboch dielov prehistorickej série. Na animácii sa mohlo ešte viac popracovať a scenár by si zaslúžil zakomponovanie viac dospelejších prvkov, ale v konečnom dôsledku máme pred sebou citeľne lepší animák oproti pokusom a la Karcoolka. Do budúcnosti však nehľadím úplne s optimizmom, pretože hoci sa pokladne kín tento rok krásne naplnia, či sa dostatočne naplnia aj hlavičky scenáristov k napísaniu kvalitného tretieho dielu, to je už otázne...
PS – Doba ľadová 2 sa premieta iba s dabingom. Na jednej strane škoda, pretože prídeme o Jay Lena a Queen Latifah, na druhej strane nejde o katastrofu. Práve naopak, Doba ľadová 2 dostala jeden z najlepších dabingov posledných rokov. A keď už to konštatuje taký odporca dabingu ako ja, už na tom niečo musí byť! Minimálne to, že sa netreba báť vstupu do kinosály s takou verziou filmu.
Ice Age 2: The Meltdown (USA, 2006, 92 min.) Réžia: Carlos Saldanha. Scenár: Jon Vitti. Hudba: John Powell. Hrajú v slovenskom znení: Jozef Švoňavský, Richard Stanke, Ján Kroner, Elena Podzámska, Tibor Frlajs, Viktor Horján, Karol Čálik