|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. 10. 2011
Dlh
"Pravda je luxus". O tom, že dlhy spoločnosti majú vysokú cenu, sa presvedčili už viacerí filmoví zloduchovia. V novej snímke Johna Maddena (Zamilovaný Shakespeare, Mandolína kapitána Corelliho) okrem odpudivého nacistického zločinca ale platia aj hlavní hrdinovia. Niekoľko rozhodnutí počas fiktívnej misie Mossadu odštartuje tridsať rokov plných neistoty a duševného mučenia. Dlh je remake izraelského filmu a mal byť pôvodne uvedený v USA v decembri 2010, mnohí ho tak videli na oscarových zoznamoch. Kvôli finančným nezhodám muselo jeho premiéru ale štúdio Miramax presunúť na august. Najbližšie mesiace ukážu, akej konkurencii bude musieť čeliť.
V roku 1966 prichádzajú do Nemecka traja agenti Mossadu, Rachel, David a Stephan, aby vystopovali neslávne známeho "chirurga von Birkenau (Osvienčimu).“ Ten počas vojny experimentoval s obeťami koncentračného tábora a neskôr sa pod tajnou identitou začlenil do spoločnosti. Rok 1997, Rachel číta úryvok z knihy svojej dcéri, v ktorom opisuje ich príbeh. Agenti získali postavenie národných hrdinov a úspešné životy. Čo sa ale skrýva pod rúškom idylky a rodinného šťastia? Prečo musí Rachel opäť nasadnúť do lietadla a odstrániť škvrny minulosti?
Dlh napísali scenáristi ostatných X-menov, medzi nimi aj Matthew Vaughn, čo je znakom inteligentnej komercie, príbeh podľa svojho izraelského vzoru rozčlenili na dve časové roviny. Jeho jadro sa odohráva vo Východnom Berlíne v období krátko po druhej svetovej vojne, ktorá slúži deju ako historický kontext. Spočiatku sa môže zdať, že diváka čaká priamočiary špionážny triler s nádychom osudovej romantiky, ale jeho štruktúru narušujú dva podstatné zvraty. Film mal pre mňa najväčšiu hodnotu v momente, keď skončila akcia a postavy ostali zavreté v klaustrofobickom prostredí zatekajúceho bytu s viacerými morálnymi dilemami na krku. Obe dejové línie spejú do svojich vyvrcholení s odbočkami riešiacimi milostný trojuholník, ktoré ale nepôsobia rušivo. Hudbu k filmu zabezpečil štandardne emotívny a hravý Thomas Newman.Tvorcovia mali jednoznačne neľahkú úlohu v obsadení hlavných postáv realizovanú dvojnásobne. Nielenže mladšie a staršie verzie agentov museli spĺňať výzorové kritériá, ale aj herecky sa napodobňovať. Najprirodzenejšie sa im to podarilo v prípade úlohy Rachel stvárnenej Jessicou Chastain (Strom života) a Hellen Mirren, naopak najmenej presvedčivo v dvojroli Sama Worthingtona (Avatar) a Ciarána Hindsa. Druhý menovaný pôsobí až príliš skleslo a roztiahnuto, čomu nepomôže ani tvrdenie vo filme, že jeho postava David bol roky chorý a odcestovaný. Viac priestoru by si možno zaslúžil aj Jasper Christensen (Casino Royal) ako manipulatívny a desivý chirurg von Birkenau.
Motív a spracovanie danej témy je v rámci Ameriky originálne, o to viac zamrzí, že tvorcovia nešli ďalej v popretí žánru a Dlh prispôsobili viac nárokom diváka strednej vrstvy. Spolu s Obhajcom tak tento týždeň priniesol ďalší film, ktorý podľa mňa nevedel, kedy skončiť a zabil potenciál mimoriadne znepokojivého a katarzného finále. Asi sa už nedozvieme, či to bol Maddenov zámer, alebo kompromis smerom k producentom, ale cena titulného Dlhu mohla mať ťaživejší a strašidelnejší efekt. Predsa meranie hodnoty vlastnej dôstojnosti krvou je na tak skvele rozohraný film príliš priemerné východisko. Len tak mimochodom, nezdalo sa vám, že berlínske električky z roku 1966 tromfnú súčasné slovenské?
V roku 1966 prichádzajú do Nemecka traja agenti Mossadu, Rachel, David a Stephan, aby vystopovali neslávne známeho "chirurga von Birkenau (Osvienčimu).“ Ten počas vojny experimentoval s obeťami koncentračného tábora a neskôr sa pod tajnou identitou začlenil do spoločnosti. Rok 1997, Rachel číta úryvok z knihy svojej dcéri, v ktorom opisuje ich príbeh. Agenti získali postavenie národných hrdinov a úspešné životy. Čo sa ale skrýva pod rúškom idylky a rodinného šťastia? Prečo musí Rachel opäť nasadnúť do lietadla a odstrániť škvrny minulosti?
Dlh napísali scenáristi ostatných X-menov, medzi nimi aj Matthew Vaughn, čo je znakom inteligentnej komercie, príbeh podľa svojho izraelského vzoru rozčlenili na dve časové roviny. Jeho jadro sa odohráva vo Východnom Berlíne v období krátko po druhej svetovej vojne, ktorá slúži deju ako historický kontext. Spočiatku sa môže zdať, že diváka čaká priamočiary špionážny triler s nádychom osudovej romantiky, ale jeho štruktúru narušujú dva podstatné zvraty. Film mal pre mňa najväčšiu hodnotu v momente, keď skončila akcia a postavy ostali zavreté v klaustrofobickom prostredí zatekajúceho bytu s viacerými morálnymi dilemami na krku. Obe dejové línie spejú do svojich vyvrcholení s odbočkami riešiacimi milostný trojuholník, ktoré ale nepôsobia rušivo. Hudbu k filmu zabezpečil štandardne emotívny a hravý Thomas Newman.Tvorcovia mali jednoznačne neľahkú úlohu v obsadení hlavných postáv realizovanú dvojnásobne. Nielenže mladšie a staršie verzie agentov museli spĺňať výzorové kritériá, ale aj herecky sa napodobňovať. Najprirodzenejšie sa im to podarilo v prípade úlohy Rachel stvárnenej Jessicou Chastain (Strom života) a Hellen Mirren, naopak najmenej presvedčivo v dvojroli Sama Worthingtona (Avatar) a Ciarána Hindsa. Druhý menovaný pôsobí až príliš skleslo a roztiahnuto, čomu nepomôže ani tvrdenie vo filme, že jeho postava David bol roky chorý a odcestovaný. Viac priestoru by si možno zaslúžil aj Jasper Christensen (Casino Royal) ako manipulatívny a desivý chirurg von Birkenau.
Motív a spracovanie danej témy je v rámci Ameriky originálne, o to viac zamrzí, že tvorcovia nešli ďalej v popretí žánru a Dlh prispôsobili viac nárokom diváka strednej vrstvy. Spolu s Obhajcom tak tento týždeň priniesol ďalší film, ktorý podľa mňa nevedel, kedy skončiť a zabil potenciál mimoriadne znepokojivého a katarzného finále. Asi sa už nedozvieme, či to bol Maddenov zámer, alebo kompromis smerom k producentom, ale cena titulného Dlhu mohla mať ťaživejší a strašidelnejší efekt. Predsa meranie hodnoty vlastnej dôstojnosti krvou je na tak skvele rozohraný film príliš priemerné východisko. Len tak mimochodom, nezdalo sa vám, že berlínske električky z roku 1966 tromfnú súčasné slovenské?
Dlh
Autor: Marek Hudec
Zdroj: Kinema