Argentínčan Damian Szifron nezvolil pre film Divoké historky poviedkovú naratívnu štruktúru náhodne. Film vznikol spontánnym nahromadením sa materiálu - krátkych príbehov, ktoré scenárista a režisér niekoľko rokov písal. Bizarná a prešpekulovaná pomsta v prvom príbehu je nastolením spoločnej témy filmu, niťou spájajúcou šesť uzavretých poviedok. Na tú, akoby sa jednotlivé historky samé veľmi nenútene navliekli. Pohár trpezlivosti pretiekol a Damian Szifron sa spokojne usmieva.Na filme sa odráža autorova tvorivá chuť i to, že sa látka vypýtala na svetlo sveta sama. Z jednotlivých rozprávaní srší autorovo nadšenie. Premieňa sa na nenútenú hru. Divoké historky sú slobodným autorským filmom, čo z neho však ani náhodou nerobí “nedivácky”, či náročný. Je určený komukoľvek, nerobí rozdiely. Atraktívny vďaka využitiu prvkov obľúbených komediálnych či akčných žánrov, ale aj vďaka autentickému vykresleniu násilia. Na druhej strane je hĺbavý, jeho príbehy nie sú zjednodušenými “anekdotami”. Na pomerne malom priestore presne pomenúva javy, tému, charaktery a buduje silnú atmosféru. Szifron dokonale zachytil ducha doby, každodenné strasti… V jeho zrkadle sa na okamih zazrie každý. Kritika je priama, forma nepatetická s poriadnou dávkou nadsadenia a čierneho humoru.

KINEMAVIDEO3362.Ani na okamih nezabúda na diváka, práve naopak živo s ním komunikuje. Hrá rafinovanú hru na mačku a myš. Tragikomické odhaľovanie spodných prúdov každodennosti, ktoré sa nám vymkýnajú z rúk vyvoláva širokú škálu emócií. Príbehy sú zmesou všetkého. Szifron je pánom napätia, aj akcie, tragédiu trieda komédia, boj sa mení na osudovú lásku… Divák je rád súčasťou tejto netradičnej zábavy, aj keď režisér si zgustne práve na ňom. Na obyčajnom smrteľníkovi, ktorý nemá pod kontrolou absolútne nič. Na človiečikovi bitom, vysmievanom, zomieľanom byrokratickým a skorumpovaným systémom, triednymi rozdielmi, či vzájomnými vzťahmi.

Miestami (napríklad príbeh o “Bombičkovi”) pripomína dusnú pachuť kafkofského bludiska, kde obyčajnému smrteľníkovi nezostáva nič iné, ako odzbrojene čakať na ortieľ. No Szifronovi hrdinovia sú optimisti schopní nájsť správny uhol pohľadu a najmä konať. Každý problém má predsa riešenie, či je správny alebo nie… ? Režisér skúma sociologické a psychologické reakcie, postavy vkladá do vyhrotených situácií a ponúka možné východiská, zveličené, no predsa úzko späté s realitou. Dokonale si vieme predstaviť, že v koži postáv by sme reagovali rovnako, ba možno aj obludnejšie.Z reality vyberá prvky tvárne, veľmi živé, jeho postavy podliehajú nedorozumeniam i krutej náhode. Naakumulovaná tiaž sveta sa v istom momente stáva neúnosnou. Nešťastníci sa stavajú na zadné, ukazujú svoju silu a odrazu sú bojovníkmi, rovnako nebezpečnými, ako je svet sám. Pomsta a hnev, oko za oko. Paradox vyplývajúci z toho, ako sme si to tu sami zariadili, korunuje Szifrón na vládcu celého zmätku.

Nespravodlivosť si hrdinovia nesú na pleciach a je len otázkou času, dokedy. Časované bomby tikajú od prvej sekundy filmu a naše napäté očakávanie ako príbeh vyústi sa stupňuje. Postupne nás privádza do varu, dej plný nečakaných zvratov, či fatálnych vyústení. Dramaturgické zoradenie príbehov výborne graduje a rastie aj “vážnosť” tém. Szifron si to perfektne vypočítal a ešte lepšie načasoval. Jeho divoký plán dopadol na výbornú. Táto šialená argentínska zmes emócií nenechá v kresle nikoho vychladnúť…Relatos salvajes (Argentína/Španielsko, 2014, 122 min.)Réžia: Damián Szifron. Scenár: Damián Szifron. Hrajú: Darío Grandinetti, María Marull, Mónica Villa...