Ešte v novembri minulého roka som tvrdil, že Disneyho animáky sú v koncoch. A teraz prichádza ďalší pádny dôkaz...

Okolo Divočiny sa zišlo viacero zaujímavých názorov už pri vydaní a púšťaní samotného traileru resp. návšteve určitého mini- alebo multiplexu. Niesli sa asi v tomto duchu „To sa hrá po deviatich mesiacoch od premiéry ešte Madagascar?“ alebo „Aha, Madagascar 2 bude v kinách už tento rok?“ prípadne „Tak toto je vrchol! Disney vykradol Dreamworks a ich Madagascar“. V praxi je správny práve tretí výrok, ale pri sledovaní filmu si tento fakt uvedomíte až približne v polovici, aby ste sa o dvadsať minút neskôr dozvedeli, že je to ešte horšie, ako ste si pôvodne mysleli. Navyše tento týždeň má neuveriteľný spoločný menovateľ všetkých troch amerických premiér – dosť slabý a miestami až mizerný trailer, pričom Divočina ho má už dabovaný a jasne víťazí. Takú znášku uvrešťaných slučiek z dabingu a množstvo patetických vtipov len tak v 150-sekundovej pasáži neuvidíte a pokiaľ vás tá neodradí od návštevy kina, snáď to budú nasledujúce riadky.
Dej začína ako inak v ZOO. Akoby to nebolo málo, aj tu začína skôr flashbackom, kde lev Samson básni o tom, ako bojoval proti stádu pakoní. Pritom jeden z nich je megakúskom rastúcim do nevídaných rozmerov železného obra. Rýchlo zistíte, že ide o vymyslený príbeh meniaci sa podľa fantázie jeho tvorcu. To v momente, keď sa z pakoňa stáva obrovský kolos a celý príbeh smeruje k tomu, aby tatko Samson naučil svojho syna Ryana poriadne zarevať. Táto dvojica si skúša rev na viacerých príbehoch, o čom svedčí relatívne vtipne riešené logo Walta Disneyho. Ryanovi sa to však nepodarí, na čo sa uchýli na strom. Medzitým ide Samson so svojou ústrednou partiou hrať curling proti tučniakom (zďaleka nie takým dobrým ako z Madagascaru, mimochodom, to je už druhý vykradnutý motív za sotva 10 minút filmu) – medzi nimi je žirafa Bridget, veveričiak Benny, koala Nigel a anakonda Larry. OK, kontrolný medzisúčet – dve rovnaké postavy ako vlani, t.j. lev a žirafa. Dobre, ideme ďalej. Zatiaľ čo bláznivá skupinka zápolí, Ryan ide s dvomi austrálskymi loptošmi (inak mimoriadne slabo animovanými) vystrašiť gazely, ktoré sa rozutekajú a skoro zahlušia celé osadenstvo ZOO na curlingovom zápase. Ryan sa navyše zosmiešni pred všetkými zvieratami, lebo nevie zarevať, a tak chce zdrhnúť v ZOO v zelenom kontajneri.


Stane sa, takže mu musí ísť zvyšná banda na pomoc. Porovnanie s druhým filmom – jeden z hrdinov zdrhá zo ZOO do mesta, OK, ideme ďalej. Nasledujúca pasáž sa odohráva v meste, kde sa Benny stratí a zvyšok musí vandrovať sám. Naďabí tu na bandu dvoch krokodílov, s ktorými sa spája pomerne milý vtip o spláchnutí do záchodu (kto videl klasiku z roku 1980, pochopí). Inak sú samoúčelní, ale nie takí prisprostastí ako v traileri. To už ubehne asi tretina filmu a zistíte, že zatiaľ čo scenár je zúfalo neoriginálny, hlavné postavy sú prekvapivo stráviteľné vrátane dvojice krokodílov i zvyšnej posádky. Snáď s výnimkou koaly Nigela, ktorá neuveriteľne drísta dve natri a má dospelým divákom pripadať silenými rečami vtipná. Resp. asi v polovici filmu zistíte, že by mohla byť neustále opitá, pretože svojím prízvukom tak znie, ale keďže celý čas nič nechlasce, iba pobehuje s atrapou pochodne Sochy slobody, je jej bizarnosť zrejme vrodená.
Akoby to nestačilo, po epizóde v stokách sa dostanú zvieratá do prístavu, uvidia Ryana na lodi a hor’ sa na šíre more. Napokon dorazia do kontinentálnej Afriky (ktorá však vyzerá ako nedávno videný ostrov). Tu pochopíte mierne odlišnú pointu o záchrane zvierat a typických zoznamovacích prvkov votrelcov z mesta v džungli (znie to povedome?), ktorá napokon vrcholí v pomerne akčnú zápletku (pojedajúcu cca 40 percent filmu) o odvekom strete pakoní a levov. Nasleduje pár vytúžených revov, akčné revanie vo vulkanickej jaskyni a mierne vtipné naloženie krpatej bárky cca 50 zvieratami (hoci cestou tam ich išlo päť)... A potom je konečne KONIEC!
Kontrolný medzisúčet po deji: dve rovnaké postavy, rovnaký predstavovaný začiatok, rovnaká trojica prostredí v zhodnom poradí i časovom rozpätí (ZOO, mesto, džungľa), rovnaký dôvod opustenia ZOO (záchrana zvieratka), podobná destinácia a približne aj dĺžka filmu. Nie je toho až tak málo a ja sa pýtam, že ako je možné, že taký film môže vlastne v kompletnej podobe krátko po vzniku veľmi, veľmi podobného vôbec vzniknúť. V nedávnych rokoch sme boli svedkami nejedného príchodu dvojíc alebo trojíc podobných filmov, ale vždy sa dokázali niečím odlíšiť. V prípade Divočiny mám dojem, že Disney jednoducho sprosto obšľahol Madagascar (čo by nebolo nereálne vzhľadom na čas príchodu, odstup od prvého filmu a fakt, že v čase prvého filmu o druhom prakticky nikto netušil) alebo sa v Hollywoode podarilo nenápadne vyvíjať dva rovnaké projekty a po úspechu prvého narvať čo najviac zhodných nápadov aj do druhého. Je to zvláštne, ale hoci sa aj v minulosti objavovali projekty s rovnakou tematikou, takto podobné neboli. Katastrofické filmy o sopkách? Rozpútané peklo nad malým mestečkom vs. Sopka priamo v L.A. Katastrofické filmy o obrovských šutroch ohrozujúcich existenciu zeme? Drvivý dopad staviaci na psychologickú stránku a neschopnosť Mimi Leder vs. treskúci bum-bum slow-motion Armageddon plný fyzikálnych antiukážok Michaela Baya. Ale Madagascar vs. Divočina? To je skoro nemožné a za vs. si môžete skoro doplniť znamienko zhodnosti. 


Čo je vlastne iné? Aha, jasné, že sa tu nájdu nové prvky, ale spoločnou vlastnosťou je zúfalá nefunkčnosť. Nové postavy? Anakonda Larry ujde. Koala Nigel iritujúca. Žirafa Bridget + veveričiak Benny v údajnom milostnom vzťahu – nepochopiteľné, nezmyselné a slabo podané. A dejová línia na africkom kontinente? Až s odstupom času zistíte, že bolo podstatne lepšie sledovať bláznivých lemurov a dilemu mäsožravca ako sledovať tancujúceho pakone a ich údajný súboj s levmi. Tak debilnú zápletku som už v animovanom filme nezažil. Pritom detský divák nie je v súčasnosti hlúpy a "nezbaští" všetko s navijakom.
Scenár teda zaveľa nestojí, ale na ústa padajú aj ďalšie elementy. Steve „Spaz“ Williams je očividne debutant a filmársku metódu pokus-omyl si mohol veru nacvičovať aj na inom projekte. Jeho CV obsahuje doteraz rozličné pomocné úlohy a maximálne trikárske pozície. S réžiou nemal vôbec nič spoločné a výsledný guláš tomu jasne nasvedčuje. A ako by toho nebolo málo, ruka v ruke s dianím na plátne kráča aj animácia množstva postavičiek. Ústredná grupa vychádza celkom dobre, ale animácia hrocha je dosť nepresvedčivá a nikoho nepresvedčí snáď fakt, že sa hroch dokáže prekopŕcnuť cez kmeň stromu úplne v tichosti a nepozorovane. Nehovoriac už o celom stáde pakoní, pri ktorom sa síce animátori chceli vybúriť, ale ich snahy pôsobia smiešne, no nie v zamýšľanom, ale presne opačnom zmysle, t.j. sú amatérske a nevyrovnané. 


Čo tu funguje na sto percent, to je soundtrack. Orchestrálne pasáže Alana Silvestriho sú presné skomponované a niekedy je škoda Silvestriho talentu na filmu typu Divočina alebo Stuart Little 2. Ale aj pesničky zapadajú do diania výborne, či už ide o klasiku od Coldplay alebo iných interpretov. Dokonca nie sú ani dabované (našťastie!), ale zase neplesajte príliš skoro, pretože v divočine vás čaká do uší bijúca melódia Pekný deň.
Divočina je smutný príklad, že Disney sa môže rozhodovať medzi klasickou alebo počítačovou animáciou, ale nie je mu to nič platné, pokiaľ nezačne konečne vytvárať originálne alebo zaujímavé hodnotné scenáre. Divočina je viac-menej na úrovni Udatného kuriatka a s prihliadnutím na vlaňajší Madagascar snáď ešte slabším projektom. Výsledné hodnotenie tu mnohým divákom aj tak nič nepovie, rovnako ako celá recenzia, pretože rodiny a deti sa na Divočinu navnadení trailerom (nech hocijako nepodareným) budú valiť. Ale vy všetci, ktorí zvažujete návštevu kina, radšej zasuňte naspäť peňaženku do vrecka resp. sa poobzerajte po inom filme, pretože tu rozhodne niet o čo stáť. Zhrnuté tromi slovami: neskutočne vykradnutý Madagascar!
The Wild (USA, 2006, 81 min.) Réžia: Steve ‘Spaz’ Williams. Scenár: Ed Decter, Mark Gibson, Philip Halprin, John J. Strauss. Hudba: Alan Silvestri. Hrajú: V slovenskom znení: Ján Kroner, Peter Marcin, Jana Pilzová, Jozef Vajda, Michal Dutka, Juraj Haviar