Sociologická štúdia skrachovaných existencií a ich patologických vzťahov na pozadí zapadákova kdesi medzi kopcami českých Jeseníkov. Takto možno v stručnosti opísať filmový debut uznávaného divadelného režiséra a herca Miroslava Krobota. Sondu do života postavičiek neschopných čeliť vlastnej pasivite a beznádeji interpretuje bez pátosu a s vtipom, no humor sa nesie len v úrovni otupeného intelektu hrdinov príbehu.

Vulgárny, dehonestujúci a jednoduchý – presný obraz ich vegetatívneho prežívania zo dňa na deň bez možnosti zmeny. Autentická, neprikrášľujúca réžia pána Krobota priniesla i najväčšiu obetu. A tou sú diváci. Mainstreamového diváka nemá šancu osloviť, zrelého len v tom prípade, že oželie katarziu. Režisér má rád filmy Akiho Karismäkiho a bratov Coenovcov a ich odvahu byť čo najúprimnejší. Úprimná je i Krobotova výpoveď, no na rozdiel od Kaurismaäkiho láskavého, prosociálneho humoru a čierneho, drsného coenovského nadľahčenia tento neodzbrojuje, ale vysáva a dusí.
KINEMAVIDEO3152.Presne tak sa cíti i hlavná hrdinka snímky Maruna v podaní Tatiany Wilhelmovej. Vyštudovaná učiteľka pracuje ako krčmárka v miestnom hostinci a spoločne so sestrou Jarunou (Lenka Krobotová) sa stará o zatrpknutú matku (Johanna Tesařová). Neúspešný pracovný život sa snúbi s rovnako neúspešným milostným životom. O sex síce nie je núdza ani v malej dedine, no plnohodnotný vzťah by tu hľadala márne. Na výber má troch adeptov – nerozhodného starostu a poľovníka Juru (Ivan Trojan), prostoduchého Olina (Jaroslav Plesl) a ženatého sukničkára Kódla (Lukáš Latinák). Uprostred všetkých outsiderov práve ona zosobňuje vnútornú silu, hoci spokojnosť na jej tvári by ste nenašli. Sestra Jaruna radšej odíde so starým Nemcom do Mníchova a všetka starostlivosť o chorú matku zostáva na Maruniných ramenách. Záver však prináša Marune istú nádej na zmenu.

Na scenári Krobot spolupracoval s Lubomírom Smékalom, svojím dlhoročným priateľom z gymnaziálnych čias, v súčasnosti psychológom. Hoci sa páni vyhýbali psychologizácii postáv, cítiť, že motiváciou konania a prežívania hrdinov chceli načrtnúť príčinu. Krobot a Smékal dôverne poznajú prostredie Jeseníkov, ktoré bolo súčasťou Sudetov. Trpko skúšaný kraj s narušenou rovnováhou nútene osídľovali ľudia z iných prostredí a kultúr. To všetko malo vplyv na charakter obyvateľstva, ktoré sa často uchyľuje k agresivite, alkoholizmu a iným závislostiam. Tvorcovia však chceli podľa slov pána Smékala vyjadriť obdiv a úctu tým, čo nerezignovali a aktívne ovplyvňujú svoj život. „Načernalá“ komédia, ako autori žánrovo zaradili svoj film, sa k surovej autenticite približuje nielen prostredníctvom vykreslenia života, ich absurdít a prízemného humoru, ale i nárečia. Herci z Dejvického divadla, kde tvorí Miroslav Krobot, prešli výcvikom dialektu a predviedli výborný výkon rovnako ako Táňa Wilhelmová, ktorá sa v podobnej úlohe ocitla už v Divokých včelách Bohdana Slámu.

Snímka sa pýši aj ďalšou devízou v podobe práce kamery, za ktorou stál Jan Baset Střítežský. Ten stojí aj za Aloisom Nebelom, odkiaľ väčšina divákov pozná tvár Miroslava Krobota. Statická kamera s častými prechodmi k prostrediu idylických hôr sa zameriava na ostrý kontrast s charakterom príbehu a postáv. Miroslav Krobot dieru do sveta svojou Dírou u Hanušovic neurobí, avšak rozhodne ide o dôstojný debut o nedôstojných osudoch plný drsnej poetiky a bezmocnosti. Umeleckú hodnotu mu nemožno uprieť, no pohľad naň nie je ľahký. Díra u Hanušovic (ČR, 2014, 102 min.)Réžia: Miroslav Krobot. Scenár: Miroslav Krobot, Lubomír Smékal. Hrajú: Tatiana Vilhelmová, Ivan Trojan, Lenka Krobotová, Johanna Tesařová, Jaroslav Plesl, Hynek Čermák