Priznám sa, ze na M. Night Shyamalana som pred šiestimi rokmi zanevrela kvôli Osade (predtým Znameniam atď.). Ani Dáma vo vode, Udalosť a Posledný vládca vetra ma nedonútili venovať sa zlatokopovi pofidérne hromadenej filmovej nálady s „prelomovými“ prekvapkami v záveroch jeho snímok.

Keďže pomerne neznáme režisérske duo The Brothers Dowdle (John Eric a Drew) siahlo po Shyamalanovom námete Diabla (Devil, 2010) a pred dvoma rokmi svojou Karanténou (Quarantine, 2008) skopírovalo španielsky REC (2007), nedalo mi nenazrieť do M. Nightovej dielne očami zatiaľ príliš neetablovaných (a vďaka Karanténe skôr zaznávaných) tvorcov.


 Nápad zavrieť v zaseknutom výťahu obrieho mrakodrapu päticu ľudí  a nechať každého z nich napospas nedôvere a pochybnostiam voči tým ostatným sa javil ako sľubná štartovacia čiara Dowdleho Diabla (v roku 1997 nakrútil krátky film podobným námetom Elevated aj Vincenzo Natali, tvorca Kocky) Nebol by to Shyamalan, keby zápletku neokorenil nadprirodzenom, v tomto prípade samovraždou odpichnutým besnením samotného diabla.

Dowdleovci stavili na neopozerané herecké tváre a pôsobivú kameru Taka Fujimota, ktorý už so Shyamalanom v minulosti spolupracoval. Ten strašidelný Nightov námet krasopisne šperkuje za pomoci uveriteľného vzájomného psychoteroru piatich výťahových väzňov – mladšej (Bojana Novakovic) a staršej (Jenny O’ Hara) dámy, ochrankára (Bokeem Woodbine), obchodníka (Geoffrey Arend) a tajomného “opravára” (Logan Marshall-Green). Paralelne s dusnejúcou atmosférou vo vnútri kabínky sa situáciu zvonku snaží riešiť bezpečnostný dozor budovy na čele s detektívom Bowdenom (Chris Messina). Len jedna osoba (strážnik Ramirez – Jacob Vargas) však šípi, že za dramaticky sa zhoršujúcim stavom vo výťahu stojí ničivá moc diabla.


Silnou stránkou filmu je logika konania aktérov incidentu. Práve jej nedostatkom zvykne trpieť väčina podobných snímok, tu však kraľuje rozvážna Bowdenova  myseľ spolu s logicky zmýšľajúcim záchranným tímom i psychologicky zdôvodniteľným počínaním zmätených postáv vnútri zaseknutého výťahu. Vystrašený Ramirez mýtizuje vzniknuté napätie, no film až na dve vizuálne démonické upomienky na pravosť diablovej existencie buduje stiesňujúcu atmosféru čisto len cez reálne dianie. SPOILER Aj postupné vyhasínanie životov sa deje v tme bez rukolapných dôkazov o jestvovaní nadprirodzena. SPOILER
No tak ako v príjemnom popcornovom pohodlí silnie napätie Diabla a pozvoľna sa obnažujú identity piatich osôb vo výťahu, prichádza očakávaná príbehová priepasť, do ktorej Dowdleovci nemilosrdne nahádžu všetku vypiplanosť dejovej gradácie, logičnosti a starostlivo budovanej tajuplnosti kabínkovej posádky. Ostatne, Ramirez nás na ňu upozorňuje počas priebehu záchrannej akcie, tak sa v posledných minútach filmu niet čomu čudovať (navyše s bezhlavo dodanou postavou snúbenice jednej z výťahových obetí).


V Shyamalanových rozprávkovo-mystických thrilleroch pravidelne dochádza k “nápaditému” rozuzleniu a Dowdleovci len režisérsky prepapagájovali jeho posolstvo o večnom boji dobrých a temných síl a ako popri diablovi nutno veriť v boha a že naše hriechy minulosti nezostanú bez povšimnutia. Škoda, pretože záver tvrdo pochoval predchádzajúce príjemne pozerateľné ¾ filmu a spustil ho prudko výťahovou šachtou niekoľkými desiatkami poschodí priamo do suterénu.
The Devil (USA, 2010, 80 min.) Réžia: John Erick Dowdle. Námet: M. Night Shyamalan. Scenár: Brian Nelson. Kamera: Tak Fujimoto. Strih: Elliot Greenberg. Hudba: Fernando Velázquez. Hrajú: Chris Messina, Geoffrey Arend, Logan Marshall-Green, Bojana Novakovic, Jenny O’Hara, Bokeen Woodbine, Jacob Vargas