Arogantný chmuľo má dostať príučku v cudzom tele? Neoriginálny námet, ale akú klasiku by ste odporúčali dnešnej generácii? Tak prichádza kúsok, čo nie je pokračovanie, ani remake, ale mal šťastie na pár dobrých hercov, ktorí z televíznej látky robia priemerný film na jesenné popoludnie.

Tom Brand je prototyp veľkého šéfa, čo sa nezastaví pred ničím. Nahrabal kopec prašúl, ale to nestačí – teraz si zaumienil mať najvyšší mrakodrap na severnej pologuli, čo znamená naháňať sa vo dne, aj v noci, odkladať rodinu na vedľajšiu koľaj a je otázka času, kedy sa mu to vypomstí. Jeho manželka takmer zlomila palicu i nádeje, dospelý syn David na to kašle, ale 11-ročná dcérka Rebecca je citlivá dušička a ako jediná by ho mohla obmäkčiť. Azda preto sa rozhodne cestou na jej narodeninovú párty kúpiť vysnívanú mačku – narazí na bizarný obchod, splaší kocúra menom pán Fuzzypants, ale je účastníkom nehody, po ktorej prichádza nečakané ultimátum: týždeň bude žiť v koži kocúra, aby získal svoju rodinu späť, inak ním ostane do konca života.
KINEMAVIDEO4051.
Deväť životov pána Fúzika nie je prakticky ničím originálny, ani prelomový film. Ten fakt si treba povedať na rovinu a prispôsobiť mu očakávania. Detské a rodinné filmy o potrebe rodičov a detskej láske sú tu roky a keď sa môže k nim priplichtiť zvierací kamarát a niekedy dopomôcť, je to iba plus. Mnohí si pamätajú Beethoveena z VHS či iné kúsky z detstva. A inkarnácia človeka do zvieracieho tela je rovnako obľúbený nápad, ktorý potom vstáva a padá iba na kvalite dabingu či hustote zápletky.
Pán Fúzik je kvalitatívne rozmanitý mix – vybrané scény sú fajn a budú sa divákom páčiť, zatiaľ čo iné dvíhajú kritikov zo stoličky a škrípu zubami. Anketa o mačkách v prvej tretine i predstavenie Toma funguje pre dospelých divákov, no súčasne nemá veľmi čo dať menším divákom v očakávaní milých mačiek a hovoriaceho kocúra. Zvyšok filmu zase bude lákať najmenších divákov na relatívne predvídateľné momenty a finálne polepšenie, ale starších postupne unudí.

Humor sa zužuje na dialógy a často aj monológy pána Fúzika – vtipné situácie budete v stopáži neustále vyhľadávať, ale veľa ich nepríde. Ľahko odčitateľné scény nahrávajú všemožným archetypom. Jasné, Jennifer Garner ako milú maminu dokážete akceptovať v hocijakom filme. A aj Christophera Walkena ako bláznivého vedca či chlapíka rozumejúceho mačacej reči.
No aj pri obnosenej srsti pána Fúzika možno konštatovať nevyužitý potenciál. Prečo neustále mlátiť slamu cez x-krát videné scény a neskúsiť niečo originálnejšie? Titulných deväť životov si rovnako neužijete, lebo scenáristi si povedali, že niektoré má už Fúzik za sebou a venuje sa iba jednému z nich. Na druhej strane Barry Sonnenfeld ako znalec rôznych žánrov mal chuť aj experimentovať, o čom svedčí skákanie medzi žánrami – mystická atmosféra z mačacieho obchodu je super oživenie. Takmer groteskné (ne)fungovanie rodiny je dobre vykreslené, miestami sa snaží aj o trošku vážnejší tón, ale na čo sa ním zaoberať, keď pán Fúzik má iné starosti.

Ťahákom celého filmu má byť Kevin Spacey a v prvej polhodine to rozhodne platí, kým neprídete k premene na kocúra a vzniká otázka, ako sa môže v dabovanej verzii zužitkovať jeho charakteristický hlas. Odpoveďou lokalizovanej verzie je angažmán Mateja Landla, má výborný hlasový prejav a celkom sa mu darí naplniť Spaceyho potenciál, i keď stopercentne to nie je ono. A najmä divákom Vojtecha sa môže občas vynoriť táto vlaňajšia kreácia a budú si ho porovnávať. Spacey je len jeden, ale dabingová katastrofa sa našťastie nekoná.
Od Barryho Sonnenfelda celkovo čakáme niečo viac ako iba priemernú látku, pár dobrých hercov a nadbiehanie najmladším divákom. Deväť životov pána Fúzika zabaví pri poobednej návšteve kina, ale hlboký dojem nezanechá. 87 minút určite stačí.
Nine Lives (Francúzsko/Austrália/USA, 2016, 87 min.)Réžia: Barry Sonnenfeld. Scenár: Matt Allen, Dan Antoniazzi, Gwyn Lurie, Ben Shiffrin. Hrajú: Kevin Spacey, Jennifer Garner, Robbie Amell