Českým deťom opäť nadišli prázdniny a pražskí súrodenci dostanú nečakanú misiu: po moderných výdobytkoch techniky ako mobily sa im rýchlo zapráši a rodičia ich pošlú k dedovi do Valašska. Tu ich čaká svojský muž: má ich naučiť ako sa žije na dedine, vychutnávať si prírodu, letné tradície či dúšok slivovice. Keď sa deti konečne utáboria na chalupe, na povale nájdu aj nečakané artefakty: dopisy z prvej svetovej vojny, ktoré skrývajú isté tajomstvá...

Námet o ceste Pražákov na malebnú českú dedinu alebo až na Moravu nie je úplne originálny, no má šancu zaujať vďaka angažovaným detským hrdinom, ktorí žijú dnes v odlišnom svete. Treba uznať, že jeho načasovanie je dobré a aktuálne sa s podobným problémom boria asi viacerí rodičia, ktorí rýchlo zistili, že ich ratolesti akosi nepoznajú čaro dediny: poctivé babkine koláče, tucty chrobákov rôznych farieb, zapichnutého kliešťa, letnú búrku, z ktorej vyjdete ako úplný zmok, kravské lajno čo nechce zísť zo značkovej tenisky a iné veselosti ako trhanie susedových hrušiek či preskakovanie plota, za ktorým si brúsi zuby možno priateľský a možno navrčaný Dunčo (alebo skôr aktuálnejšie Bono).
KINEMAVIDEO3992.
V čase, kedy sú detské oči zaborené do smartfónu s najnovšou hrou, prišli českí tvorcovia s nie príliš hustým dejom, kde nechajú mladé duše napospas osudu, svojráznemu dedovi a množstve dedinských archetypov. Viac ako o pútavý dej im ide najmä o zachytenie atmosféry a peknej prírody. To snaženie vychádza spolovice – prvú polhodinu sa im darí vytvoriť kontrast mestských odchovancov a dediny, no čím sme ďalej, tým viac zisťujeme, že detskí hrdinovia sa o kvalitách iného života už presvedčili a mal by nastúpiť poriadny dej. Lenže to sa nestane, ostáva iba bádanie v medziach letných prázdnin...

A po hodine to už skrátka nestačí. Scenáristi sa síce spočiatku venujú aj ústrednej postave láskyplného deda v inom vydaní, ale herecký výkon Františka Segrada nie je taký nezabudnuteľný a ani jednotlivé dobrodružstvá deda s vnúčatami nie sú veľká švanda. Veľa sa snažia zachrániť epizódky s vedľajšími postavami, ktoré neodmysliteľne patria k dedine – tie nie sú také prekvapivé, kým teda nerátate chlapa spitého na mol (unavený mestským životom, chudák) alebo Bolka Polívku ako Valacha na úteku pred lovcami autogramov. Na dlhých 112 minút ponúka Dedo málo sviežich momentov.
Ale predsa sa nájdu. Vysvetľovanie starých zvykov a život na dedine má svoje čaro a istým svetlým momentom sú spomínané listy z prvej svetovej vojny spracované do štylizovaných scén s minimálnym množstvom výrazových prostriedkov. Sú v istom kontraste s dnešnou dobou po formálnej i obsahovej stránke, čo im pridáva na vyznení. V živote detí nehrajú malú rolu a autori ich zachytili výborne – sú netradičným prázdninovým objavom, čo nás katapultuje sto rokov dozadu.

Dedo je nízkorozpočtový projekt, no tomu je prispôsobený aj výber hercov – nie sú príliš znamenití, dočkáte sa skôr priemerných výkonov. Každému bude vadiť iná postava, niekomu titulný dedo, iným jedno z detí. Áno, Bolek Polívka sem určite patrí, ale pri ňom si neodpustíte dilemu, že ako mohol celý film vyzerať, keby tým titulným dedom bol on... Asi lepší ako priemerný výsledok v kinách.
Děda (ČR, 2016, 111 min.)Réžia: Mejla Basel. Scenár: Marta Santovjáková Gerlíková, Mejla Basel. Hrajú: František Segrado, David Suchařípa, Petra Hřebíčková, Bolek Polívka a iní